Jód je stopový esenciálny prvok rozšírený v atmosfére, litosfére, hydrosfére a biosfére v rôznych koncentráciách [1]. Odporúčaná denná dávka je podľa WHO [2] pre dospelého človeka okolo 150 μg. Organizmy ho prijímajú najmä potravou, hlavným zdrojom jódu sú mliečne výrobky, morské plody a riasy. Vo viacerých krajinách kvôli jeho prirodzeného nedostatku v potravinách sa zámerne pridáva do potravín ako napríklad kuchynská soľ [3]. Ďalším dôležitým zdrojom sú rastliny. Pre rastliny jód je toxický, avšak v malých množstvách môže mať na ne stimulujúci účinok [4].

V práci sme skúmali vplyv jódu (vo forme I^-) na rast rastlinnej biomasy modelovej rastliny Hordeum vulgare. Podľa absorbancie sme vypočítali aj obsah chlorofylu a a b v nadzemných častiach [5] a pomocou probitovej analýzy sme zistili 50%-nú inhibičnú koncentráciu KI v kultivačnom médiu pre jednotlivé časti rastliny.

Prítomnosť KI v kultivačnom médiu mala negatívny vplyv na vývoj stonky aj koreňu jačmeňa siateho a na syntézu chlorofylu a v nadzemných častiach, čo sa výraznejšie prejavilo so zvyšujúcou sa koncentráciou KI v kultivačnom médiu.

Jodid mal negatívny vplyv aj na rast a zadržiavanie vody rastlinou. 50 %-ná inhibícia rastu sa prejavila okolo koncentrácie 20 mmol.l^-1 KI v kultivačnom médiu.