Súčasný výskum sa len v nedostatočnej miere zaoberá mikrobiálnou interakciou s minerálnymi fázami hliníka i napriek faktu, že hliník predstavuje tretí najzastúpenejší prvok na Zemi [1]. Hliník môžeme v pôdach pozorovať vo forme zlúčenín akými sú napr. oxidy, hydroxidy (prípadne oxo-hydroxidy) alebo hlinito-kremičitany...
V prirodzených podmienkach pôd v dôsledku pôsobenia mikroorganizmov, napr. mikroskopických vláknitých húb druhov Aspergillus niger a A. clavatus sa pôvodné minerály môžu meniť na nové. Tieto zmeny sa uskutočňujú mechanizmom heterotrófneho lúhovania, pri ktorom dochádza k mobilizácii i potenciálne toxických prvkov po interakcii s metabolickými produktmi, najmä organickými kyselinami [2], ale i v dôsledku acidifikácie okolitého prostredia hubou [3]. Organické kyseliny sa môžu podieľať na lúhovaní hliníka z jeho tuhých fáz vďaka svojim chelatačným vlastnostiam [4], pričom pôsobenie organických kyselín v spojení so zvýšenou rozpustnosťou väčšiny kovových zlúčenín pri kyslom pH umožňuje hube rásť i v podmienkach kde sa kovy vyskytujú v nízkych koncentráciách alebo v nerozpustných formách [5].
V tejto práci bol študovaný vplyv prírodných metabolitov produkovaných druhmi A. niger a A. clavatus na zmes böhmitu [AlO(OH)] s oxidom hlinitým [γ-Al2O3]. Minerál böhmit sa bežne vyskytuje v bauxitových rudach [6].
Hodnotená bola odolnosť použitého substrátu s obsahom hliníka voči mikrobiálnej deteriorácii. Cieľom bolo určiť ako vplývajú mikroskopické vláknité huby A. niger a A. clavatus na mobilitu hliníka, a ktoré faktory primárne ovplyvňujú jeho uvoľňovanie v procese biolúhovania. Aby bolo možné posúdiť, aký podiel na mobilite hliníka má výlučne huba, bol zvolený laboratórny model kultivácie.
Práca bola podporená grantom UK/115/2017 a projektom VEGA 1/0203/14.
1. Shakhashiri, B.Z., 2008: Chemical of the week: Aluminium. SciFun.org. University of Wisconsin. http://scifun.chem.wisc.edu/chemweek/PDF/Aluminum.pdf
2. Gadd G.M., 2007: Geomycology: biogeochemical transformations of rocks, minerals, metals and radionuclides by fungi, bioweathering and bioremediation. Mycological Research. 111, 3-49.
3. Gadd, G.M., 1999. Fungal production of citric and oxalic acid: importance in metal speciation, physiology and biogeochemical processes. Advances in Microbial Physiology. 41, 47–92.
4. Rashid H., Nawaz H., Bhatti T.M., 2001: Bioleaching Studies of Bauxite Ore Using Aspergillus niger. Journal of Biological Sciences. 1, 501-504.
5. Magnuson, J.K., Lasure, L.L., 2004: Organic Acid production by Filamentous Fungi. Advances in Fungal Biotechnology for Industry, Agriculture and Medicine. 307-340. Springer Science+Business Media. New York. ISBN: 978-1-4613-4694-4.
6. Gow, N.N., Lozej, G.P. 1993: Bauxite. Geoscience Canada. 20(1), 9-16.