Mikroskopické huby pôd pokalamitných území Tatranského národného parku

Mikroskopické huby pôd pokalamitných území Tatranského národného parku

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
93%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Lenka Svobodová100%100%-
Mgr. Hriník Dávid100%100%100%
Mgr. Eva Duborská100%100%-
Mgr. Monika Majerová PhD.80%60%100%
Mgr. Marek Súľovský100%100%100%
Mgr. Peter Kuric100%100%100%
Mgr. Terézia Gašparcová100%--
ISBN: 978-80-972360-0-7

Mikroskopické huby pôd pokalamitných území Tatranského národného parku

Jana Gáfriková1 , Dávid Hriník
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Katedra pedológie, Bratislava, Slovenská republika
gafrikovaj@gmail.com

Mikroskopické huby predstavujú druhovo rozmanitú skupinu pôdnych mikroorganizmov. Ako súčasť pôdnej mikrobiocenózy sa zúčastňujú kolobehu látok, transformácie organickej hmoty, či pomocou hýf spájajú jednotlivé pôdne čiastočky a vytvárajú tak pôdne agregáty, čím sa podieľajú na formovaní pôdnej štruktúry [1]. Mikroskopické huby sa vyskytujú predovšetkým v pôdach s nízkou hodnotou pH (~ 4,3), kam patria aj pôdy ihličnatých lesov nachádzajúce sa v supramontánnom pásme [2].

Lokality, z ktorých boli v roku 2014 odobraté pôdne vzorky, sa nachádzajú v Tatranskom národnom parku na miestach zasiahnutých v roku 2004 veternou kalamitou a v roku 2005 lesným požiarom. Na postihnutom území boli vyčlenené tri lokality: i. plocha z ktorej bola extrahovaná pôdna hmota (EXT), ii. plocha extrahovaná a zasiahnutá lesným požiarom (FIR) iii. referenčná plocha (REF) predstavujúca smrekový les. Na všetkých lokalitách je hlavným pôdnym typom kambizem podzolová.

Na detekciu jednotlivých druhov mikroskopických húb boli použité kultivačné médiá podporujúce ich rast. Abundancia mikroskopických húb bola určená na základe percentuálneho obsahu organického uhlíka v jednotlivých vzorkách s riedením 1.10-4 .

Medzi najviac sa zastúpené druhy v roku 2014 patrili Mucor sp. a Penicillium sp. vyskytujúce sa na všetkých lokalitách. Druhy Bauveria bassiana a Cladosporium sp. boli zastúpené len na REF ploche. Druh Paecillomyces sp. sa vyskytoval len na lokalite FIR. Na lokalitách EXT a REF prevládali v počte KTJ mikroskopické huby nad baktériami.

.

Poďakovanie: 

Príspevok vznikol na základe finančnej podpory z projektov VEGA 1/0365/14, APVV-0866-12 a UK/392/2016.

Zdroje: 

[1] Bridge, P., Spooner, B. Soil fungi: diversity and detection. Plant and Soil 232, 2001. pp: 147 – 154.
[2] De Santo, V., Rutigliano, F.A., Berg, B., Fioretto, A., Puppi, G., Alfani, A. Fungal mycelium and decomposition of needel litter in three contrasting coniferous forests. Acta Oecologica 23 (4), 2002. pp: 247-259.

Diskusia

Dobrý deň, mám iba malú doplňujúcu otázku, nakoľko výsledky sú pekne interpretované... Referenčnou plochou je myslený les nezasiahnutý veternou kalamitou? Z obrázka sa javí, že ide o les zasiahnutý vetrom ale bez následnej ťažby...

Dobrý deň. Ďakujem za pripomienku. Áno, referenčnou plochou sa myslí les nezasiahnutý veternou kalamitou. Na fotke sa nachádza uzemie, ktoré bolo vybrané ako refenčná plocha, ale z miesta, kde to bolo fotené (pravdepodobne pri vstupe do lesa) sa to môže javiť ako les zasiahnutý veternou kalamitou ale bez následnej ťažby. Keďže, táto fotka môže byť dosť mätúca, bude potrebné aktualizovať fotodokumentáciu.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ak budete v budúcnosti pokračovať vo výskume, bolo by zaujímavé pridať aj takúto plochu - zasiahnutú vetrom no nevyťaženú. Bude zaujímavé pozorovať diverzitu mikroskopických húb a porovnať ju s referenčným lesom, či vyťaženou plochou.