Čeľaď Leptolyngbyaceae v súčasnosti patrí k skupinám, v ktorých sa v poslednom čase deje najviac taxonomických zmien a vznikajú z nej každoročne nové rody siníc. Ide o skupinu obsahujúcu veľmi tenké, nepohyblivé, nevetvené vláknité druhy siníc so schopnosťou tvoriť pošvy [1] Významným rodom tejto čeľade je rod Leptolyngbya. Pôvodne bol tento rod založený na druhoch, ktoré boli na základe botanického nomenklatorického kódu priraďované k rodu Phormidium a na základe bakteriologického kódu sa priraďovali k rodom Lyngbya, Plectonema, Phormidium, pod pomenovaním LPP-B group [2] V posledných rokoch sa ukázalo, že ide o polyfyletický rod a odčlenili sa z neho nové, monofyletické rody ako  Haloleptolyngbya [3], Nodosilinea [4] , Stenomitos [5] a iné. Predložená práca študovala 45 unialgálnych kmeňov patriacich do čeľade Leptolyngbyaceae, ktoré boli izolované z oboch polárnych oblastí. Po prevezení na Slovensko boli vyizolované jednodruhové kultúry, ktoré sa následne študovali v optickom mikroskope na zaznamenanie fenotypových znakov a následne sa z nich izolovala celková genomická DNA pomocou SDS extrakcie [6]. Následne sa vzorky dali externe osekvenovať. Boli získané fragmenty 16S rRNA, ktoré boli porovnané z údajmi z databázy GenBank. Na základe týchto porovnaní sa nami študované vzorky rozdelili do 5 genetických skupín, ktoré zodpovedajú rodom Leptolyngyba, Stenomitos, Phormidesmis, Nodosilinea a jeden kmeň zapadá do skupiny tvoriacej samostatnú genetickú vetvu, spĺňajúcu podmienky pre popísanie nového rodu. V rode Phormidesmis sa nám vyčlenili dve vetvy, ktoré spĺňajú podmienky pre vznik nového druhu. Zástupcovia sú charakteristický vyhranenou ekológiou, ako aj špecifickými znakmi akými sú farba vlákien a špecifická tvorba pošiev. V rode Stenomitos sa nám vytvorila skupina kmeňov pochádzajúcich prevažne z chladných biotopov polárnych oblasti, ktorá geneticky a morfologicky spĺňa podmienky pre popis nového druhu.