Problematika práce: Správna a efektívna diagnostika ochorenia COVID – 19 je náročná nie len z odborného, časového ale aj finančného hľadiska. Je preto potrebné venovať viac pozornosti diagnostickým metódam, ktoré sú kľúčové pri záchytnosti patogénov. Medzi dostupné diagnostické metódy patria antigénové testy, testy zisťujúce prítomnosť a hladinu protilátok a RT– qPCR testy. Jednotlivé testy sa líšia z časového, finančného hľadiska, ale aj z hľadiska efektivity v záchytnosti vírusu.Sú ovplyvnené viacerými faktormi. Jedným z najdôležitejších faktorov je čas odberu, ale aj falošne výsledkytestov. Za najspoľahlivejšiu metódu sa považuje metóda RT–qPCR, ktorá však nedokáže zachytiť spätnú pozitivitu. Tú dokážu zachytiť testy zisťujúce prítomnosť a hladinu protilátok v krvi. V štúdií sme sa venovali vplyvu veku, pohlavia a ročného obdobia na pozitivitu týchto testov.

Ciele práce:Zosumarizovať dostupné možnosti diagnostiky ochorenia COVID–19. Zistiť vplyv veku, pohlavia a ročného obdobia na pozitivitu RT–qPCR testov a testov zisťujúcich prítomnosť a hladinu protilátok proti vírusu SARS–CoV–2.

Metodika: Odber vzoriek pre RT – qPCR test bol vykonaný bukálnym sterom pomocou výterových tyčiniek z nosohltana alebo iba nosovej dutiny. Vzorky sme následne spracovali metódou RT – qPCR, pričom sme využili prístroj True®labQuattroRealTimeQuantitativemicro PCR Analyzer. Biologický materiál potrebný pre test na prítomnosť protilátok bola kapilárna krv, ktorú sme nakvapkali na kazetky s tlmivým roztokom a vložili do stroja EXDIA TRF Plus.

Výsledky: V práci sme sledovali vplyv veku, pohlavia a ročného obdobia na výsledok RT – qPCR testov a testov zisťujúcich prítomnosť a hladinu protilátok proti koronavírusu. Výsledky sledovanej skupiny sme štatisticky analyzovali, pričom pri spracovaní výsledkov pre RT – qPCR testy sme použili štandartné t–testy (p < 0,05), Mann – Whitneyov U test (p < 0,05) a Kruskal – Wallisov test (p < 0,25). Výsledky vplyvu veku, pohlavia a ani ročného obdobia neboli štatisticky signifikantné. Zaujímavé výsledky sme však dosiahli pri zostrojení grafu, v ktorom sme sledovali nárast pozitívnych prípadov za sledované obdobie. Krivky grafu zodpovedali fázam aktivnosti vírusu. Vek, pohlavie a ani ročné obdobie nemalo v našej štúdií vplyv na pozitivitu testovaných probandov aj napriek tomu, že iné štúdie tento vplyv naznačujú. Podobné výsledky sme dosiahli aj pri testoch zisťujúcich prítomnosť a hladinu protilátok proti vírusu SARS – CoV – 2. Na štatistické vyhodnotenie tohto súboru sme použili Pearsonovchí – kvadrát test, ktorý nepotvrdil vplyv pohlavia, veku a ročného obdobia na pozitivitu testov. Príčin týchto štatisticky nesignifikantných rozdielov môže byť viacero ako napríklad zle zvolené sledované obdobie, veľká diverzita veku v sledovanej skupine, časovo neoptimálne vykonaný test, malý počet sledovaných probandov, ale aj nie úplne chápanie správania sa vírusu.