Nové prístupy v tradičnej výrobe syrov zo surového mlieka

Nové prístupy v tradičnej výrobe syrov zo surového mlieka

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
96%
Prevedenie (dizajn)
98%
Diskusná interakcia
100%
ISBN: 978-80-972360-1-4

Nové prístupy v tradičnej výrobe syrov zo surového mlieka

Tatiana Mančušková1 , Alžbeta Medveďová , Ľubomír Valík
1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU BA, Bratislava 1, Slovenská republika
tatiana.mancuskova@gmail.com

Úvod: Surové mlieko, ako základná surovina pre výrobu mnohých druhov tradičných syrov, je potenciálnym nosičom rôznych patogénnych mikroorganizmov, vrátane baktérií Escherichia coli Staphylococcus aureus1. Preto je pre potravinárskych mikrobiológov veľkou výzvou zabezpečiť mikrobiologickú bezpečnosť takýchto tradičných syrov a súčasne zachovať výrobu bez tepelného ošetrenia surovín či hotových produktov. Hoci baktérie mliečneho kysnutia natívne prítomné v mlieku vykazujú inhibičný a antimikrobiálny efekt voči mnohým nežiaducim mikroorganizmom, ich prirodzená aktivita je častokrát nedostatočná2. Jednou z možností je teda pridanie aktívnych baktérií mliečneho kysnutia, čím sa v dostatočnom čase zabezpečia podmienky inhibujúce nežiaduce mikroorganizmy a neobmedzí sa pri tom rast mikroorganizmov zodpovedných za typickú chuť syra.

Ciele: Cieľom našej práce bolo nastaviť podmienky výroby tradičných syrov zo surového mlieka tak, aby boli nežiaduce mikroorganizmy dostatočne inhibované a aby bola zabezpečená mikrobiologická kvalita produktu.

Materiály a metódy: Pre kvantitatívny popis rastu patogénov v prítomnosti baktérií mliečneho kysnutia kultúry Fresco DVS 1010 (Christian Hansen) boli v UHT mlieku (1,5 % tuku, Rajo, Slovensko) vykonané ko-kultivačné experimenty s izolátmi E. coli BR a S. aureus 2064 pri teplotách 12 – 37 °C. Počiatočné koncentrácie patogénov boli na úrovni N0 ≈ 3 log KTJ.ml-1, počiatočná koncentrácia BMK bola v jednotlivých experimentoch na úrovni N0 ≈ 3 – 6 log KTJ.ml-1. Závislosť aktuálnej denzity jednotlivých skupín mikroorganizmov bola vyhodnotená v závislosti od času pomocou zrieďovacej kultivačnej metódy. Vplyv teploty a počiatočnej koncentrácie BMK na rast študovaných mikroorganizmov bol pri sekundárnej analýze dát vyhodnotený ako závislosť ich rastových parametrov od parametrov prostredia pomocou nástrojov prediktívnej mikrobiológie.

Výsledky: Výsledkom práce sú závislosti rastovej rýchlosti a koncentračného nárastu testovaných baktérií do teploty a počiatočnej koncentrácie kultúry Fresco. Zatiaľ čo na rastovú rýchlosť mikroorganizmov mala výrazný vplyv teplota a zvyšovaním obsahu BMK sa nedosiahlo požadované spomalenie ich rastu, v prípade nárastu koncentrácie patogénov zohral kľúčovú úlohu práve obsah BMK na začiatku experimentu. Vzhľadom na to, že v praxi je dôležitejší obsah sledovaných mikroorganizmov vo finálnom produkte než ich špecifická rastová rýchlosť, z príslušných rovníc je možné jednoducho vypočítať minimálnu počiatočnú koncentráciu kultúry Fresco nevyhnutú pre zabezpečenie akceptovateľného nárastu E. coli S. aureus.

Záver: Pridanie aktívnych baktérií mliečneho kysnutia, dodržanie správnych výrobných teplôt a dôkladná hygiena v produkcii syrov zo surového mlieka dokážu výrazne pomôcť pri zabezpečení ich mikrobiologickej kvality aj bez nutnosti tepelného ošetrenia suroviny. Na určenie teplôt a limitných počiatočných koncentrácií zákysovej kultúry je možné použiť matematické prístupy uvedené v práci.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená Agentúrou pre podporu vedy a výskumu na základe zmluvy č. APVV-15-0006.

Zdroje: 

1 Pangallo et al. (2014) Microbial diversity and dynamics during the production of May bryndza cheese. International Journal of Food Microbiology, 170, 38-43
2 Medveďová et al. (2010) Dynamika rastu baktérií v ovčom hrudkovom syre. Potravinárstvo, 2:4, 50-54
 

Diskusia

Vypovedajú koeficienty presnosti naozaj o vysokej presnosti, keďže je tam chyba (8 resp 18,4%)?

Ďakujem za otázku.
Napr. podľa Mellefonta a kol. (Int J Food Micro, 82, 2003, pp. 45-48.) je najlepšia dosiahnuteľná chyba predikcie 10 % pri jednom parametri prostredia, ktorý ovplyvňuje rast mikroorganizmu. Pri dvoch parametroch prostredia je teda chyba do 20 % akceptovateľná a chyba do 10 % dokonca vynikajúcim výsledkom. Iní autori publikujúci v oblasti prediktívnej mikrobiológie často dosahujú Df v intervale 10 - 20 % už pri jednom študovanom parametri.

Ďakujem za odpoveď.