Vplyv antropogénnych znečisťujúcich látok na lesné ekosystémy je stále aktuálny problém vo vzťahu k acidifikácii životného prostredia [1,2]. Polutanty sú prijímané prostredníctvom prieduchov alebo spoločne so živinami z pôdy. Dospelé stromy sú svojimi orgánmi celoročne vystavené ich vplyvu. Dochádza tak k viditeľnému poškodeniu listov, či k zvýšenej koncentrácii polutantov v rastlinných pletivách [3]. Tie z pôdy vymývajú bázické katióny (Ca, Mg, K, Na) a urýchľujú zvetrávanie primárnych minerálov. Najmä straty humusu a degradácia pôdy narušujú schopnosť pôdy viazať toxické kovy, v dôsledku čoho môžu v rastlinných organizmoch nastať morfologické, anatomické, chemické až genetické zmeny [4]. Polutanty sa dostávajú do pôd a ovplyvňujú edaficko-trofické podmienky lesných geobiocenóz zmenou reakcie povrchovej vrstvy pôd. Lesné spoločenstvá, ktoré boli predmetom sledovania obsahu živín (Ca, Mg, Na, K) v opadankovom horizonte zo skupiny lesných typov Fagetum pauper (Fp) sa líšia imisnou záťažou: MP Žiar nad Hronom (vzdialenosť od hlinikárne: 1,5 km), EES Kremnické vrchy (18 km). Krivky koncentrácií Ca a K v subhorizontoch imisne ovplyvnenej MP Žiar nad Hronom sa relatívne kopírujú, ich hodnoty s hĺbkou klesajú. Priemerný obsah Mg na rovnakej ploche dosiahol hodnoty 1,3 ± 0,02 g.kg–1 a 1,3 ± 0,07 g.kg–1 v subhorizontoch Oon a Oof v uvedenom poradí. Krivka koncentrácie Na v subhorizontoch MP Žiar nad Hronom vykazuje mierny nárast od Oon k Oof.
Koncentrácie Ca, Mg a Na v opadankovom horizonte kontrolnej plochy EES Kremnické vrchy dosahujú vyššie hodnoty vo fermentačnom subhorizonte Oof, teda ich obsah s hĺbkou stúpa. Naopak koncentrácia K v subhorizonte Oof bola nižšia v porovnaní s koncentráciou K v subhorizonte Oon.
Na základe Tukeyho testu sme zistili, že medzi koncentráciami Na v subhorizonte Oon, Mg a K v subhorizonte Oof existujú signifikantné rozdiely pri hladine významnosti α < 0,05.
Všeobecne možno konštatovať, že subhorizonty Oon a Oof bohatšie na živiny sa vyskytujú v EES Kremnicke vrchy. Znečistenejšie prostredie v oblasti Žiarskej kotliny sa odzrkadlilo v menšej zásobenosti živinami v opadankovom horizonte bukových ekosystémov, dôsledkom nižších hodnôt pH.
Práca vznikla s podporou projektu VEGA č. 2/0027/13.
[1] Kuklová, M., Hniličková, H., Kukla, J., Hnilička, F. Environmental impact of Al smelter on physiology and macronutrient contents in plants and Cambisols. Plant, Soil and Environment 2015, 61 (2), 72 – 78.
[2] Wannaz, E. D., Rodriguez, J. H., Wolfsberger, T., Carreras, H. A., Pignata, M. L., Fangmeier, A., Franzaring, J. Accumulation of aluminium and physiological status of tree foliage in the vicinity of large aluminium smelter. Scientific World Journal 2012, 1 – 7.
[3] Rademacher, P. Atmospheric heavy metals and forest ecosystems. Current implementation of ICP monitoring systems and contribution to risk assessment, Geneva and Brusel, 2001, 19 pp.
[4] Dubová, M., Bublinec E. Evaluation of sulphur and nitrate-nitrogen deposition to forest ecosystems. Ekológia (Bratislava) 2006, 25 (4), 366 – 376.