Posúdenie vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny na základe hodnotenia zmien typov rastlinných spoločenstiev a krajinnej pokrývky (modelové územie Martinské hole)

Posúdenie vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny na základe hodnotenia zmien typov rastlinných spoločenstiev a krajinnej pokrývky (modelové územie Martinské hole)

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing Maroš Wiezik100%100%-
MVDr. Eva Holotová100%--
ISBN: 978-80-972360-1-4

Posúdenie vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny na základe hodnotenia zmien typov rastlinných spoločenstiev a krajinnej pokrývky (modelové územie Martinské hole)

Maroš Wiezik1
1 Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen
maros.wiezik@yahoo.com

Pojem únosnosť krajiny je veľmi blízky pojmu zaťaženia a zaťažiteľnosti krajiny (teda odpovedá na otázku, aké množstvo zmien krajina unesie). Predstavuje jeden z nástrojov na stanovenie ekologicky optimálneho využívania krajného priestoru, čo je jeden z rozhodujúcich faktorov pre priestorové plánovanie.

Predkladaná diplomová práca sa zaoberá hodnotením vplyvu lyžiarskeho strediska na ekologickú únosnosť krajiny podľa metodiky ekologickej únosnosti (Hrnčiarová a kol., 1996) Ekologická únosnosť krajiny: metodický postup - 1. časť. Riešeným územím je širšie okolie rekreačného areálu Martinských holí v pohorí Lúčanskej Malej Fatry. Pri hodnotení ekologickej únosnosti som sa najprv zameral krajinno-ekologické analýzy. Ďalším postupom bolo vyhraničenie abiotických, bioticko-antropických a krajinno-ekologických komplexov – krajinno-ekologické syntézy. Na základe vytvorených syntetických podkladov som stanovil zraniteľnosť abiotických a bioticko-antropických komplexov voči vybraným rušivým faktorom, ekologickú významnosť a súčasné zaťaženie územia (krajinno-ekologické interpretácie). V kroku krajinno-ekologických evalvácií sa stanovili ekologické limity (1 - vhodné využitie, 2 - menej vhodné využitie, L - nevhodné využitie, 0 - vylúčené využitie) pre navrhované aktivity na danom type abiotických a bioticko-antropických komplexov. Predposledným krokom bolo stanovenie funkčnej vhodnosti typov krajinno-ekologických komplexov a stanovenie ekologickej únosnosti (1 – vhodné využitie, 2 - menej vhodné využitie, 3 - nevhodné využitie) podľa  komplexnej limitácie krajiny. Na záver som zo stanovenej ekologickej únosnosti navrhol ekologicky optimálne využitie v súčasnosti neúnosne využívaných plôch. Podľa výsledkov stanovenia ekologickej únosnosti je vhodné súčasné  využitie na ploche 47,8%, menej vhodné na ploche 45,4% a  nevhodné súčasné využitie na ploche 6,8% z celkovej výmery územia. V rekreačnom areáli Martinských holí má 65,4 % územia vhodné využitie, 23,9 % menej vhodné využitie a 10,7% nevhodné využitie.

Kľúčové slová: únosnosť, zraniteľnosť, využitie územia.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

HRNČIAROVÁ, T. a kol. 1996. Ekologická únosnosť krajiny, metodika a aplikácia na troch benefičných územiach. Bratislava: UKE SAV, 1996. 56 s. 
 

Diskusia