Mikrobiálna rezistencia  môže vznikať či už vertikálnou evolúciou, riadiacou sa podľa Darwinovej evolučnej teórie alebo pomocou horizontálnej evolúcie, kde svoju podstatnú úlohu zohrávajú plazmidy, transpozóny a tiež aj bakteriofágy. Postupné rozširovanie bakteriálnej rezistencie v životnom prostredí sa stáva hrozbou pre zdravie človeka. Problémom je aj prestup rezistentných kmeňov do odpadových vôd. Napriek tomu, že čistiarne odpadových vôd využívajú viaceré biologické či mechanické procesy slúžiace na prečistenie odpadovej vody, isté percento baktérií sa prechádza v odtokovej vode do prostredia a tým sa opäť dostáva do kolobehu. V tejto práci sme sa zamerali na monitoring odpadových vôd na Slovensku z hľadiska prítomnosti koliformných baktérií rezistentných voči rôznym typom antibiotík. Vzorky pochádzajúce zo šiestich rôznych čistiarní odpadových vôd sme odoberali v priebehu celého roka, aby bolo možné usúdiť frekvenciu výskytu rezistentov vzhľadom na počet obyvateľov využívajúcich danú čistiareň odpadových vôd ako aj vzhľadom na rôzne ročné obdobie. Počet koliformných baktérií na vtoku sa pohyboval  5,03 . 10⁴ (jar) až 4,46 . 10³ (zima), na výtoku sa ich množstvo zredukovalo na 4,72 . 10² (jar) a 2,08 . 10¹ (zima). Rezistencia voči ampicilínu dominovala vo všetkých vzorkách odpadových vôd. Na vtoku sme zväčša zaznamenali približne 99,03% (zima) a 99,68% (jar) ampicilín rezistentných kmeňov, na výtoku to bolo už len 86,48% (zima) a 79,66% (jar). Nakoľko viac ako polovica kmeňov vykazovala rezistenciu aj voči gentamicínu a ciprofloxacínu, predpokladáme prítomnosť MDR baktérií. Naším druhým cieľom bolo zistiť možnosti redukcie rezistentov pomocou nenáročných chemických úprav.  Po úprave vody pomocou Fentonovej reakcie klesol celkový počet koliformov o 99,8 až 100% na výtoku, pričom prítomnosť rezistetov sme už nezaznamenali. Na záver sme sa zamerali na dopad výskytu týchto rezistentných baktérií na enviromentálne prostredie, resp. na živočíchy, ktoré prichádzajú do úzkeho kontaktu s kontaminovanými vodami.