Produkcia katalázy-peroxidázy AfKatG z archeóna Archaeoglobus fulgidus v Escherichia coli

Produkcia katalázy-peroxidázy AfKatG z archeóna Archaeoglobus fulgidus v Escherichia coli

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc Aneta Lichvariková100%100%-
Mgr. Monika Chovanová100%100%-
ISBN: 978-80-972360-0-7

Produkcia katalázy-peroxidázy AfKatG z archeóna Archaeoglobus fulgidus v Escherichia coli

Simona Rezáková1 , Eva Struhárňanská , Zdeno Levarski2 , Stanislava Bírová , Martin Šafránek , Stanislav Stuchlík , Ján Turňa
1 Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava 4, Slovenská republika
2 Univerzita Komenského, Vedecký park, Ilkovičova 8, 84215 Bratislava 4, Slovenská republika
simoniela.rezakova@gmail.com

Katalázy-peroxidázy sú enzýmy zodpovedné za degradáciu reaktívnych foriem kyslíka v živých organizmoch. Degradáciou peroxidu vodíka vzniká kyslík a voda, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie [1]. Tieto bifunkčné enzýmy existujú vo forme homodimérov alebo homotetramérov s podjednotkami o veľkosti približne 80 kDa [2]. AfKatG je kataláza-peroxidáza pochádzajúca z hypertermofilného sulfát-redukujúceho archeóna Archaeoglobus fulgidus. Jej teplotné optimum je 70 °C pre katalázovú a 80 °C pre peroxidázovú aktivitu [3]. Bunky Escherichia coli kmeňa XL1-Blue nesúce gén pre AfKatG boli pri 37 °C schopné produkovať enzým v solubilnej forme. Optimalizovali sme zloženie média pre batch-fermentácie, ako najvhodnejšie sme zvolili TB médium. Produkovaný enzým sme purifikovali afinitnou chromatografiou, dialyzovali ho oproti vode a stanovili sme jeho špecifickú enzýmovú aktivitu. 

Poďakovanie: 

Príspevok je výsledkom realizácie projektov „Syntetická biológia a produkcia peroxidáz de novo“ (APVV-14-0375) a „Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave“ (ITMS 26240220086) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z ERDF.

Zdroje: 

[1] Vlasits J., Jakopitsch C., Bernroitner M., et al. (2010) Arch. Biochem. Bioph. 500, p. 74.
[2] Singh R., Wiseman B., Deemagarn T., et al. (2008). Arch. Biochem. Bioph. 471, p.  207.
[3] Kengen S. W. M., Bikker F. J., Hagen W. R., et al. (2001) Extremophiles. 5, p. 323.

Diskusia