Rad1/Rad10 ako kandidát v incíznom kroku ICL opravy v Saccharomyces cerevisiae

Rad1/Rad10 ako kandidát v incíznom kroku ICL opravy v Saccharomyces cerevisiae

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
93%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Eva Sedlackova100%100%-
RNDr. Eva Blahovcová100%100%-
RNDr. Zuzana Kozovska PhD.100%80%-
ISBN: 978-80-970712-6-4

Rad1/Rad10 ako kandidát v incíznom kroku ICL opravy v Saccharomyces cerevisiae

Jana Rendeková1 , Miroslav Chovanec , Peter McHugh2 , Thomas Ward
1 Ústav experimentalnej onkologie, Bratislava,
2 Ústav molekulárnej medicíny, Nemocnica Johna Radcliffa, Oxford OX3 9DS
jana.rendekova@savba.sk

Medzireťazcové väzby DNA (ICL) predstavujú pevné spojenia obidvoch vláken a sú extrémne toxické pre bunku, nakoľko blokujú základné bunkové procesy ako replikáciu DNA, transkripciu, rekombináciu a segregáciu chromozómov. Chemické látky, ktoré sú schopné takéto poškodenie  v DNA indukovať sa v širokej miere aplikujú v protinádorovej terapii ako účinné chemoterapeutiká, čím sa tieto poškodenia stávajú zaujímavé i z klinického hľadiska [1]. Oprava ICL je komplexná a zúčastňujú sa na nej najmenej tri opravné dráhy, a to nukleotidová excízna oprava (NER), homologická rekombinácia (HR) a translézna syntéza (TLS) [2]. Doposiaľ najdetailnejšie je oprava ICL opísaná u človeka, kde je tento defekt spojený  predispozíciou vzniku rakoviny a súvisí s ochorením Fanconiho anémiou (FA). FA syndróm je zriedkavé dedičné ochorenie spojené s hematologickými malignitami a zvýšených rizikom vzniku nádorov hlavy, krku a semenníkov. Hlavným cieľom nášho výskumu je pochopenie mechanizmu opravy ICL poškodení s využitím kvasiniek Saccharomyces cerevisiae a tieto poznatky implikovať pre ľudské bunky. Jednou z hlavných opravných odpovedí na ICL je obnova replikácie DNA v mieste jej zastavenia v dôsledku ICL. Takáto replikačné spojená oprava ICL zahŕňa pôsobenie štruktúrne špecifických endonukleáz, akými sú XPF/ERCC1 a  Mus81/Eme1[3]. Predpokladá sa že tieto účinkujú v dočasne rozdielnych ICL opravných dráhach. XPF (Rad1 u S.cerevisae) sa zdá byť silným kandidátom v sprostredkovaní inzície ICL. Douwel a kolektív zistili, že na túto funkciu je nevyhnutná interakcia s SLX4/FANCP proteínom, ktorý vytvára tzv. molekulové lešenie a zacieľuje Rad1 proteín na miesto ICL poškodenia [4]. Nato, aby Rad1 mohol šiepiť 3` flap štruktúry je potrebná interakcia so Saw1 proteínom, ktorých kolokalizácia bola potvrdená Diamante a kolektívom [5].  Saw1 je relatívne malý jadrový proteín, ktorý je epistatický s Rad1, Slx4, Msh2 a Rad52 proteínom. Či sa skutočne tieto faktory podieľajú na nasmerovaní Rad1 proteínu do miesta ICL je  nevyhnutná ich ďalšia genetická a biochemická charakterizácia.Vzhľadom k oprave ICL u kvasiniek figuruje tiež ďalší opravný faktor, ktorý nesie metalo-beta-laktamázovú doménu, a tým je Pso2 proteín, funkčný homológ ľudského Snm1A proteínu [6]. Pso2 je 5`-3`exonukleáza, ktorá hrá dôležitú úlohu v post incíznom kroku ICL opravných intermediátov [7].  

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] McHugh, Lancet Oncol. 2001, 2, 483–490.
[2] Grossmann, Mut. Res., 2000, 461, 1–13.
[3] Sengerová, Cell Cycle, 2011,23, 3999-4008.
[4] Douwel, Mol Cell, 2014, 14, 00220-00222.
[5] Diamante, Biochem Biophys. Res. Commun., 2014, 3, 602-607.
[6] Hazrati, DNA REPAIR, 2008, 2, 230-238.
[7] Li, DNA Repair, 2003, 2, 121–129.

Prezentácia nie je dostupná

Diskusia

Dobry den, mna by zaujimalo, ci medzi jednotlivymi proteinmi, ktore sa podielaju na opravach boli stanovovane aj ich vzajomne interakcie in vivo resp. in vitro. dakujem

Dobry, bolo ukazane ze tieto eluuju ako komplex,konkretne v pripade SLX4-XPF/ERCC1 v clanku Knipscheer v CellPress a bola potvrdená in vitro fyzická interakcia Saw1 s Rad1, Msh2, Msh3, Rad52 a Rad51 a kolokalizácia florescenčne značených Saw1 a Rad10 v S a G2 bunkách S.cerevisiae (Diamante a kol., 2014 in press).

dakujem za odpoved