Medicínske vedy a ich rozvoj je od dávna spätý s využívaním zvierat pre pokusné účely. Modelové organizmy boli využívané na pochopenie anatómie i fyziológie. Rýchlosť rozvoja vedy a výskumu sa rapídne zvyšovala, ako aj spotreba zvierat využívaných v experimentoch. Reakciou na tento fakt bolo prijatie legislatívy, ktorej hlavým bodom bola ochrana zvierat a zníženie ich spotreby v rámci vedy a výskumu, ako aj nahradenie vhodnejšími metódami (RUSSEL et al. 1992). V zmysle Smernice rady Európy z roku 1986 sa za zvieratá považujú všetky živé stavovce, okrem človeka, vrátane voľne žijúcich zvierat, ich rozmnožovania schopné larvy, nie však plody a embryá. Kvôli takýmto dôvodom sa zdôrazňuje využívanie alternatívnych testovacích metód na bezstavovcoch, rastlinách a bunkových kultúrach.  Požiadavky na ochranu zvierat používaných na vedecké alebo iné pokusné účely ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vybraný modelový organizmus, kôrovec rodu Artemia je využívaný v rôznych vedeckých odvetviach, ako je rádiobiológia (MATVEEVA et al. 2004, PRYME et al. 2006), farmakológia (SHARON et al. 2004, SKLENÁŘ a kol. 2006), toxikológia (NOVÁKOVÁ a kol. 2007). Kozmopolitné rozšírenie jedinca, vrátane Slovenskej Republiky (MATIS, 2003), a schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach je markantné. Bioindikačný faktor bezstavovca predstavuje veľký prínos pre vedu, pretože môže reagovať na prítomnosť toxikantov, napr. určitou zmenou niektorej fyziologickej funkcie, ako aj zmenou pohyblivosti, rastu, alebo reprodukcie. V krajom prípade môže byť testovaný organizmus toxikantom usmrtený (KAFKA, 1999). Cieľom práce je informovať čitateľa o pozoruhodnom prínose rodu Artemia, ako vhodného modelového organizmu, vo vedeckom výskume a poukázať na vybrané výskumy vedené na vybranom druhu.