Rod artemia – modelový organizmus vo vedeckom výskume

Rod artemia – modelový organizmus vo vedeckom výskume

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Denisa Toropilová PhD.80%100%-
MVDr. Eva Holotová100%--
ISBN: 978-80-972360-1-4

Rod artemia – modelový organizmus vo vedeckom výskume

Radka Eckerová1 , Michal Toropila , Denisa Toropilová , Martin Tomko , František Zigo2 , Eva Holotová3
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Košice, Slovenská republika
2 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav chovu zvierat
3 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav hygieny zvierat a životného prostredia
radka.eckerova@student.uvlf.sk

Medicínske vedy a ich rozvoj je od dávna spätý s využívaním zvierat pre pokusné účely. Modelové organizmy boli využívané na pochopenie anatómie i fyziológie. Rýchlosť rozvoja vedy a výskumu sa rapídne zvyšovala, ako aj spotreba zvierat využívaných v experimentoch. Reakciou na tento fakt bolo prijatie legislatívy, ktorej hlavým bodom bola ochrana zvierat a zníženie ich spotreby v rámci vedy a výskumu, ako aj nahradenie vhodnejšími metódami (RUSSEL et al. 1992). V zmysle Smernice rady Európy z roku 1986 sa za zvieratá považujú všetky živé stavovce, okrem človeka, vrátane voľne žijúcich zvierat, ich rozmnožovania schopné larvy, nie však plody a embryá. Kvôli takýmto dôvodom sa zdôrazňuje využívanie alternatívnych testovacích metód na bezstavovcoch, rastlinách a bunkových kultúrach.  Požiadavky na ochranu zvierat používaných na vedecké alebo iné pokusné účely ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vybraný modelový organizmus, kôrovec rodu Artemia je využívaný v rôznych vedeckých odvetviach, ako je rádiobiológia (MATVEEVA et al. 2004, PRYME et al. 2006), farmakológia (SHARON et al. 2004, SKLENÁŘ a kol. 2006), toxikológia (NOVÁKOVÁ a kol. 2007). Kozmopolitné rozšírenie jedinca, vrátane Slovenskej Republiky (MATIS, 2003), a schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach je markantné. Bioindikačný faktor bezstavovca predstavuje veľký prínos pre vedu, pretože môže reagovať na prítomnosť toxikantov, napr. určitou zmenou niektorej fyziologickej funkcie, ako aj zmenou pohyblivosti, rastu, alebo reprodukcie. V krajom prípade môže byť testovaný organizmus toxikantom usmrtený (KAFKA, 1999). Cieľom práce je informovať čitateľa o pozoruhodnom prínose rodu Artemia, ako vhodného modelového organizmu, vo vedeckom výskume a poukázať na vybrané výskumy vedené na vybranom druhu.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

KAFKA, Z. P. Biotesty a jejich aplikace v analytice životního prostředí. Chemické listy, 604-606. 1999.
MATIS, D. a kol., Zoológia bezchordátov II. Tentaculata, Pogonophora, Onychophora, Arthropoda, hemichordata, Echinodermata. Bratislava : Faunima. 2003. s. 168. ISNB : 80-96-85-22-6-4.
MATVEEVA, I. S. – SMIRNOV, A. N. – VODENNIKOV, B.D. et al. Neutron flow exposure as a test for survival of Artemia salina spores. 2004. In Bull. Exp. Bio. Med., 138 (5), p. 470-474.
NOVÁKOVÁ, J. – DAŇOVÁ, D. – STRIŠKOVÁ, K. a kol., Zinc and cadmium toxicity using a biotest with Artemia franciscana, 2007. In : Acta Vet. Brano, 76, p. 635-642.
PRYME, I. – BARDOCZ, S. – PUZSTAI, A. et al., Suppresion of growth of tumor cell lines in vitro and tumors in vivo by mistletoe lectins. Histol. Histopathol. 21. 2006. p. – 285-299.
RUSSEL, W. M. – BURCH, R. L. Principles of Humane Experimental Technique. London : Methuen. 1992. p. 238.
SHARON, N. – LIS, H., History of lectins : from hemaggglutinins to biological recognition molecules. 2004. Glycobiology 14, p. 43-52.
SKLENÁŘ, Z. – DVOŘÁK, P. – BEŇOVÁ, K. Možnosti využitia biotestu s Artemia salina při studování toxikologických účinkú inhibitoru cyklindependentních kináz. 2006. Klin. Farmakol. Farm ., 20, s. 62-65.

Diskusia