Nanočastice sú formou látok, ktorá sa na Zemi objavila s jej vznikom a s postupným vývojom a diferenciáciou zemského povrchu a jeho stabilizáciou. V nanorozmeroch sa nachádzajú frakcie jemného popolčeka z požiarov lesov ako aj z výbuchov sopiek. V prírode sa vyskytujú ako pôdne koloidné minerály, morské a atmosférické aerosóly a prach z kozmu alebo aridných oblastí. Časti odumretých mikroorganizmov, prírodné organické látky, niektoré vírusy, či bunkové štruktúry tiež spadajú do sféry nanosveta. S rastúcim záujmom o tieto formy látok, boli vytvorené syntetické nanočastice, ktoré poskytujú lepšie kombinácie vlastností, nové vlastnosti, či lepšie vlastnosti ako makročastice s rovnakým chemickým zložením. So zvyšovaním aplikácie syntetických nanočastíc prišiel aj záujem využiť prírodné procesy na jednoduchšiu a účinnejšiu syntézu, ktorá by bola navyše priateľskejšia k životnému prostrediu. Transformácia hmoty účinkami organizmov a ich výlučkov má dopomôcť k biosyntéze nanočastíc. Bunkové povrchy organizmov, ich časti, či výlučky môžu slúžiť ako jadrá pre kryštalizáciu, usmerňovať ich rast, ale môžu vytvárať aj obal stabilizujúci nanočastice v prostredí [1].

Nanočastice ZnO (nZnO) nachádzajú nové využitia v elektrotechnike, tiež sa aplikujú ako UV filtre v opaľovacích krémoch alebo ako nanohnojivá. Preto sa hľadajú cesty k ich syntéze pomocou metód zelenej chémie, akou je aj biosyntéza [2]. V tejto práci boli nZnO vytvorené jednoduchou sol-gélovou metódou, kde pri izbovej teplote boli pripravené nZnO tromi spôsobmi: (1) anorganickým a za prítomnosti dvoch rôznych prírodných organických látok, (2) humínových kyselín a (3) extraktu z brezy (Betula sp.). Tieto látky mali zlepšiť parametre ako monodisperzitu, veľkosť nanočastíc a vytvoriť im obal poskytujúci väčšiu stabilitu v suspenzii. Posun maxima nameraného UV-vis spektrofotometrom pri 360 nm do nižších vlnových dĺžok poukazuje na zvýšenie energie zakázaného pásu nZnO vytvorených za prítomnosti prírodných organických látok. Toto zvýšenie bolo dané do súvisu s menšou veľkosťou nanočastíc vytvorených biosyntézou. Práškovou röntgenovou difrakciou sa zistilo, že nZnO sú nanokryštálmi minerálu zinkitu a podporilo sa predchádzajúce pozorovanie, kde výpočty veľkosti podľa Scherrerovej rovnice [3] tiež poukázali na menší rozmer kryštalických fáz nanočastíc zinkitu vytvorených v prítomnosti humínových kyselín a extraktu z brezy. Biosyntéza nZnO za prítomnosti humínových kyselín a extraktu z brezy tak môže prispieť k zlepšeniu vlastností nZnO a zvýšiť ich potenciál na uplatnenie v oblastiach, ktoré vyžadujú lepšiu stabilitu v suspenziách a menšie veľkosti nanočastíc.