Účinok divergentnej selekcie na obsah testosterónu vo vajci prepelice japonskej na mieru bojazlivosti dospelých samcov

Účinok divergentnej selekcie na obsah testosterónu vo vajci prepelice japonskej na mieru bojazlivosti dospelých samcov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
Prevedenie (dizajn)
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Príspevok ešte nebol hodnotený
ISBN: 978-80-970712-6-4

Účinok divergentnej selekcie na obsah testosterónu vo vajci prepelice japonskej na mieru bojazlivosti dospelých samcov

Daniela Blahutová1,2 , Michal Zeman , Monika Okuliarová , Ľubor Košťál
1 Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ivanka pri Dunaji, Slovenská republika
2 Katedra fyziológie a etológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Slovenská republika
danielablahutova@gmail.com

Behaviorálny fenotyp jedinca pozostáva z interakcie medzi genetickými  a environmentálnymi vplyvmi. Medzi výrazne environmentálne faktory patrí aj matka, ktorá môže ovplyvňovať potomstvo prenatálne (napr. depozíciou rozdielneho množstva hormónov do vajca) alebo postnatálne (napr. správanie). Na sledovanie vplyvu maternálnych hormónov na fenotyp jedinca je vhodný aviárny model, kde embryonálny vývin prebieha vo vnútri vajca, ktoré poskytuje uzavreté a stabilné prostredie pre vyvíjajúci sa organizmus. Zároveň vajce poskytuje ideálny model pre jednoduchú experimentálnu manipuláciu s možnosťou ovplyvnenia vnútorného prostredia bez zásahu do materského organizmu alebo bez ovplyvnenia súrodencov ako je tomu u cicavcov. Na sledovanie účinku maternálneho testosterónu na potomstvo bol na našom pracovisku vytvorený model 2 línií prepelice japonskej (Coturnix japonica) selektovaných na vysoké (HET) a nízke (LET) hladiny testosterónu v žĺtku (Okuliarová a kol., 2014). Účinok divergentnej selekcie na správanie sme sledovali v teste tonickej imobility (TI) na dospelých samcov pochádzajúcich z ôsmej generácie línie LET (n=9) a HET (n=10). Test TI sme uskutočnili mimo chovnej miestnosti v rovnakých podmienkach, v akých boli prepelice chované. Jedince sme testovali individuálne vo veku 15 týždňov. V teste sme zaznamenávali počet pokusov potrebných na indukciu tonickej imobility a dĺžku jej trvania. Samce z línie LET vykazovali signifikantne dlhšiu tonickú imobilitu ako samce z línie HET, zatiaľ čo rozdiel medzi pokusmi potrebnými na indukciu stavu strnulosti sme nezaznamenali. Naše výsledky poukazujú na zníženú mieru bojazlivosti u samcov z genetickej línie HET v porovnaní so samcami z línie LET. Tento rozdiel môže indikovať vplyv selekcie na bojazlivosť alebo účinok rôznych hladín maternálneho testosterónu vo vajci na bojazlivosť prepelice japonskej. Na potvrdenie získaných výsledkov budeme v ďalších experimentoch analyzovať vplyv experimentálnej manipulácie hladín testosterónu vo vajciach oboch línií na správanie samcov prepelíc a zároveň využijeme aj viacero testov kvantifikujúcich mieru bojazlivosti.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantom APVV 0047-10, VEGA 2/0196/14 a VEGA 1/0686/12.

Zdroje: 

Monika Okuliarová, Zuzana Kaňková, Peter Škrobánek, Michal Zeman, Bidirectional selection for yolk testosterone content in Japanese quail, pg. 18. Avian Biology Research, 2014.

Diskusia