NaProTechnology (Natural Procreative Technology), ako moderný medicínsky prístup vyvinutý dr. Hilgersom v Amerike, uplatňuje špecifický postup, pomocou ktorého je u tehotných žien zisťovaná hladina progesterónu v krvi už v I.trimestri a v prípade nízkych hladín indikované jeho dopĺňanie prirodzeným progesterónom. Predchádza sa tým niektorým včasným i neskorým tehotenským komplikáciám, ktoré sa neprejavia včas viditeľným problémom [1]. Cieľom práce bolo identifikovať možné asociácie medzi suplementáciou progesterónu v gravidite pomocou využívania postupov NaProTechnology a frekvenciou predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti u novorodencov. Analyzovali a porovnávali sme populáciu 316 pacientok lekára aplikujúceho NaProTechnology, ktoré od októbra 2012 do januára 2015 otehotneli a porodili dieťa. Ako kontrolnú skupinu sme využili informácie o počte tehotenstiev, pôrodnej hmotnosti, týždni pôrodu a stave matky a novorodenca v rámci Žilinského kraja a Slovenskej republiky za rok 2013 z Národného centra zdravotníckych informácií [2]. Z našich výsledkov vyplýva, že aplikácia NaProTechnology v súvislosti so suplementáciou progesterónu v gravidite má štatisticky významný vplyv na pôrodnú hmotnosť (p = 0,025) v porovnaní s celoslovenskými dátami, kde sa líši v podkategóriách 1500- 1999g a 2000g- 2499g. U lekára praktizujúceho NaProTechnology sa v týchto kategóriách nachádzal štatisticky významne nižší počet novorodencov ako v celoslovenskom podiele novorodencov, pričom ich početnosť sa zvýšila v kategórii nad 2500g. Podobný výsledok sme zaznamenali vzhľadom k termínu pôrodu novorodenca, pričom u lekára praktizujúceho NaProTechnology sa v podkategórií pôrod v 34. - 37. týždni nachádzal štatisticky významne nižší počet novorodencov (p = 0,0349) ako v celoslovenskom podiele novorodencov, pričom ich počet v podkategórií pôrod po 37. týždni sa zvýšil. Takýto rozdiel sme však nezaznamenali v porovnaní so Žilinským krajom ani v prípade pôrodnej hmotnosti (p = 0,265) a taktiež vzhľadom k termínu pôrodu (p = 0,342). Dôvodom môže byť hlavne nerovnomerné rozdelenie hypotrofických, a predpokladáme, že i skôr narodených novorodencov v rámci krajov Slovenska [3]. Zdôrazniť však treba možnú biologickú významnosť daného porovnania, ktorá sa síce štatisticky nepotvrdila, ale v praxi má nezanedbateľnú hodnotu.
[1] Hilgers, W.T. The Medical & Surgical Practice of NaProTECHNOLOGY. 2004. 713-746.
[2] NCZI. Správa o rodičke. Správa o novorodencovi [online]. 2015.
[3] ŠÚSR. Pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike v roku 2013 [online]. 2014.
otázka
Zdravim,
chcel by som sa opytat, ci teda vsetky mamicky v testovanej skupine mali suplementovany progesteron? Bol aj stanoveny dovod, preco bol u nich progesteron znizeny? Preco sa tento pristup podla Vas nepouziva v kazdodennej gynekologickej praxi, teda suplementovanie progesteronu, ak je jeho hladina nizka? Dakujem.
Re: otázka
Re: otázka
Dobrý deň, ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď. Z testovacej skupiny 316-tich pacientok bol progesterón podávaný 215-tim, avšak hladina progesterónu bola zmeraná každej žene. Dôvod nízkych hladín sa vo väčšine prípadov nedá odhadnúť (nedostatočnosť CL, predch. neplodnosť, homronálna nerovnováha a jej dôvody..), čo však nič nemení na fakte, že jeho podávaním na fyziologickú normu v tehotenstve sa môže aj bez poznania príčiny nízkej hladiny ovplyvniť prosperita tehotenstva.Čo sa týka praxe, podľa dotazníka, ktorý sme distribuovali slovenským gynekológom, cca 70% z nich vôbec nemeria hladiny progesterónu ženám, aj keď sú tieto odbery v plnej miere hradené poisťovňou. Lekári v praxi využívajú gestagény, avšak podávajú ich často bez poznania hladín progesterónu- len akýmsi odhadom predpíšu žene, ktorej sa prejavia komplikácie (predch. spontánne potraty, súčasný spotting, krvácanie, ..) dávku gestagénov, ktorú považujú za vhodnú. Cieľom tejto práce bolo aj poukázať na zmysel merania hladín progesterónu tehotným ženám, hlavne tým, ktoré majú v anamnéze spont. potraty, preeklampsiu či gestačné hypertenzené ochorenie, nedostatočnosť CL, atď.). Verím, že som Vám odpovedala na vaše otázky. Ak ešte budete nejaké mať, veľmi rada Vám odpoviem :).
Otázka - spoľahlivost
Dobrý deň,
Ja by som sa chcel opýtať, vzhľadom na to, že v skupine 'Žilina' sú početnosti prvých troch skupinách veľmi nízke, či je takáto analýza jej závery spoľahlivé. Hlavne s uvážením, že je známe, že Chi2 testy sú vhodné skôr na stredne veľké a veľké vzorky. Hrubé pravidlá hovoria, že žiadne očakávené početnosti by nemali byť menšie ako 1 a aspoň 80% by ich malo byť väčších ako 5, čo v tomto prípade nie je splnené. Ďakujem.
William G. Cochran. Some Methods for Strengthening the Common χ2 Tests. Biometrics Vol. 10, No. 4 (Dec., 1954), pp. 417-451
Koehler KJ, Larnz K. An empirical investigation of goodness-of-fit statistics for sparse multinomials. Journal of the American Statistical Association 1980;75:336-344.
Re: Otázka - spoľahlivost
Dobrý deň,
ďakujem za vhodný postreh. Vzhľadom k nemožnosti získania väčšej vzorky (lekár začal tento postup aplikovať až od roku 2012), sme sa snažili vyhodnotiť dáta, ktoré sme mali k dispozícií, pričom uverejňujeme len pilotné výsledky, na ktoré vplývalo veľa faktorov. V budúcnosti plánujeme výskum rozšíriť. Jedným z hlavných cieľov bolo poukázať nielen na možnú štatistickú,ale aj biologickú významnosť merania/podávania prgesterónu v tehotenstve, pričom sme reagovali na výsledky nášho dotazníka medzi gynekológmi Slovenska, kde až 70% z nich vôbec nemeria jeho hladiny. V prípade ďalších otázok rada odpoviem.