Využitie derivátov chitosanu ako sľubného sorbentu

Využitie derivátov chitosanu ako sľubného sorbentu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Ľubica Darážová100%100%-
Mgr. Sabína Petercová100%100%100%
Mgr. Lenka Slušná100%100%-
PharmDr. Miroslava Špaglová100%100%-
ISBN: 978-80-970712-8-8

Využitie derivátov chitosanu ako sľubného sorbentu

Sabína Petercová1 , Dušan Galanda
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra jadrovej chémie, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, Slovenská republika
sabina.petercova@gmail.com

V súčasnosti je rozšírené používanie sorpčných metód s využitím rôznych organicých anorganické sorbentov. Anorganické sorbenty vykazujú vysokú selektivitou pre indikované ióny, vyznačujú sa vysokou odolnosťou aj proti žiareniu, ich použitie je však obmedzené techickými parametrami daných materiálov. Je známe, že univerzálny spôsob separácie rádionuklidov neexistuje, každá metodika je limitovaná rôznymi parametrami a k nevýhodám použitia extrakčných metód je vznik sekundárneho odpadu [1, 2]. V poslednej dobe sa rozvíja používanie prírodných materiálov ako biosorbentov po vhodnej úprave ich vlastností. Medzi biosorbenty môžme zaradiť aj prírodné materiály na báze chitínu a chitosanu [1]. Zlúčeniny prírodného polyméru chitínu a z neho modifikovaného chitosanu disponujú vo svojej štruktúre niekoľkými funkčnými skupinami s vysokou sorpčnou kapacitou. Chitosan, ako čistá zlúčenina, vykazuje nedostatočnú stabilitu vo vodných roztokoch kyselín [3]. Na zvýšenie jeho stability je potrebné použiť metódu jeho stabilizácie. Bola navrhnutá metóda jeho sieťovania, aby sa predišlo jeho rozpusteniu vo vodných roztokoch kyselín a zvýšila sa jeho chemická stabilita [4, 5]. Cieľom práce bol syntetizovať sorbent s obsahom biopolyméru chitosanu, za použitia sieťovacieho činidla – glutaraldehydom s budúcim cieľom charakterizovať vlastnosti pripraveného sorbentu pre stanovenie antropogénnych rádionuklidov plutónia a amerícia z vodných roztokov.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

1 Yi T., Zhang H., Hu Y., et. al. (2013) International Journal of Molecular Sciences 14, p. 4175
2 Chen G. (2004) Sep. Purif. Technol. 38, p. 43
3 Klímová Z. (2008) XII. mezinárodní vodohospodářské konference Voda Zlín, Využití chitosanu při úpravě pitné vody, Zlín, ČR, p. 65
4 Kolodyńska D. (2011) Chem. Eng. J. 173, p.520 5 Poon L., Wilson L. D., Younus S. (2014) J. Colloid. Interf. Scl., p. 136

Diskusia

Dobry den,
chcel by som sa opytat,mozno tak laicky, ake je mozne uplatnenie vasich vysledkov v praxi pri spracovani radiaktivnych odpadov? Ak som to spravne pochopil ide to, ze by sme mali pripravit biosorbenty, za pomoci ktorych by sme skladovali radioaktivny odpad? Dakujem

Dobry den,
buduci ciel prace je charakterizovat pripraveny sorbent na baze chitosanu. Nasim zaujmom je vsak urcenie optimalnych podmienok pre stanovenie radionuklidov napr. aj v radioaktivnych odpadoch, ci matriciach zivotneho prostredia), cielom buducej prace nie je pomoc pri skladovani radioaktivnych odpadov.