Žijeme v dobe, ktorá vedcom ponúka nielen kvalitnejšie, detailnejšie a rozsiahlejšie súbory údajov z rôznych oblastí (geoúdaje nevynímajúc), ale i dostatok možnosti na ich spracovanie, analýzu a vizualizáciu. Preto sa v samotnom príspevku  pokúsime prostredníctvom aktuálne dostupných geoinformačných nástrojov a techník naplniť stanovený cieľ práce, ktorým je analýza medzinárodnej migrácie v súvislosti so zmenou globálnej klímy v období rokov 1960 až 2000. Zameraním sa na skúmanie medzinárodnej migrácie vo vzťahu ku globálnej klíme sa tak otvára celá nová oblasť výskumu, ktorá v posledných rokoch získava na dôležitosti. Práve na tomto mieste pokladáme za dôležité zodpovedať dve základné otázky: Prečo je vôbec potrebné skúmať vzťah a vplyv globálnej klímy na medzinárodnú migráciu? Prostredníctvom akých merateľných ukazovateľov môžeme pozorovať zmeny globálnej klímy? Vzťah klimatických zmien a migrácie je aktuálnou problematikou, ktorá sa v posledných rokoch priamo či nepriamo dotýka čoraz väčšieho počtu obyvateľstva. Už v roku 1990 Medzinárodný výbor pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPCC) uvádza, že najväčší vplyv zmeny klímy možno očakávať vo vzťahu k  migrácii obyvateľstva. Všetky správy od tohto obdobia nasvedčovali tomu, že práve zmena klímy bude v budúcnosti zohrávať najdôležitejšiu úlohu pri medzinárodných presunoch obyvateľstva¹. Enormný vedecký záujem o štúdium zmien v oblasti globálnej klímy je všeobecne známy. Napriek snahe vedcov z rôznych oblastí, vzťah medzi klimatickými zmenami a medzinárodnou migráciou nie je doposiaľ dôsledne preskúmaný. Väčšina autorov ponúka spravidla len strohé konštatovania bez poskytnutia empirických analýz vplyvu klimatických zmien na ľudskú populáciu, kde prakticky úplne absentuje kvantifikácia vzájomných vzťahov.^1,2,3 Bez detailnej analýzy vývoja a aktuálneho stavu tak nemožno realizovať hodnoverné predikcie medzinárodnej migrácie (vo vzťahu ku klimatickým zmenám), ktoré v doterajšom výskume predstavujú dominantné postavenie.