Pes domáci (Canis familiaris) má zo všetkých domácich zvierat najvariabilnejší fenotyp. Dnes už poznáme gény determinujúce štruktúru, dĺžku a kučeravosť srsti. U väčšiny uznaných plemien chovný štandard presne stanovuje dĺžku srsti, to zn. že neštandardná dĺžka vedie k vylúčeniu jedinca z chovu. Aplikácia metód molekulárnej biológie umožňuje stanoviť pravdepodobnosť vzniku neželaných fenotypov a poskytnúť chovateľom možnosť znížiť výskyt nežiaducich znakov v chovoch jednotlivých plemien.
V sekvencii prvého exónu génu FGF5 - (Fibroblast Growth Factor5) bola pozorovaná mutácia c.284G>T, ktorá je asociovaná s dlhou srsťou. FGF5 zahŕňa veľkú rodinu rastových faktorov, ktoré sa vylučujú a regulujú proliferáciu a diferenciáciu v širokej škále tkanív. [1]
Mutácia v géne KRT71 - (Keratin71), spôsobjúca kučeravú srsť bola pozorovaná najprv u myší, neskôr aj u psov. [2] Kučeravosť je ťažké klasifikovať na základe porovnávania fenotypov, čo vedie k rozdielom v terminológii u jednotlivých plemien. Zámena nukleotidov v polohe c.451C>T v géne KRT71 spôsobuje kučeravosť. Táto mutácia sa nachádza v druhom exóne a môže mať vplyv na jednu alebo obidve proteínové domény. Je možné, že zámena v týchto doménach ovplyvňuje lokalizáciu v bunke, väzbu na receptor a správne poskladanie proteínu po translácii. Dedičnosť je autozomálne dominantná. [3]
Na základe výsledkov celogenómovej asociačnej štúdie bola u hrubosrstých plemien s výraznými znakmi obočia a fúzov, zistená inzercia dlhá 167 bp v oblasti 3’UTR v géne RSPO2 - (R-spondin2). [3] Táto mutácia nemá efekt na proteín kódujúci región tohto génu, pretože 3‘UTR často kóduje elementy, ktoré majú vplyv na stabilitu mRNA, a tým ovplyvňujú hladinu expresie RSPO2 génu. [4]
Cieľom práce bolo navrhnúť primery, zaviesť a optimalizovať metódy určenia genotypu pre spomínané gény a aplikovať ich na dostupnú skupinu vzoriek. Analyzované boli vzorky DNA 103 jedincov rôznych plemien psov. Biologický materiál na izoláciu DNA bol odoberaný neinvazívne, sterom z bukálnej sliznice pomocou sterilnej vatovej tyčinky alebo kefky. Pre detekciu mutácii v génoch FGF5 a KRT71, bola využitá metóda RFLP-PCR a následná separácia fragmentov na polyakrylamidovom géli. Pre detekciu inzercie v géne RSPO2, bola použitá metóda AFLP a následná separácia fragmentov na 2% agarózovom géli.
Príspevok je riešený vrámci projektu: “Príprava biologicky aktívnych látok na báze rekombinantných proteínov (ITMS 26240220048)“ na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj a bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
[1] Housley, D.J., Venta, P.J. Animal genetics 2006, 37, 309-315.
[2] Runkel, F., Klaften, M., Koch, K., et al. Mammalian genome 2006, 12, 1172-1182.
[3] Cadieu E., Neff M. W., Quignon P., et al. Science 2009, 326, 150-152.
[4] Chatterjee, S., Pal, J.K. Biology Cell 2009, 101, 251-262.