V našej práci sme analyzovali dva dátové súbory pacientov s karcinómom prostaty v skupine stredného rizika v rôznom klinickom štádiu. Na analýzu dát sme využívali nástroje analýzy prežívania - Kaplan-Meierov odhad funkcie prežitia a Coxova regresia proporcionálneho hazardu. Prvý dátový súbor tvorili pacienti, ktorí boli aktívne liečení rádioterapiou (RT). Zisťovali sme pravdepodobnosť prežívania podľa liečebných metód za využitia Kaplan-Meierovho odhadu funkcie prežitia a medziskupinové rozdiely sme hodnotili na základe výsledku log-rankového testu. V ďalšom kroku sme použili multivariačnú metódu, Coxovu regresiu proporcionálneho hazardu, pomocou ktorej sme hodnotili klasifikačnú výkonnosť modelu vytvoreného z prediktorov typ RT, vek a hormonálna terapia. Overili sme, či vek a aplikácia hormonálnej terapie majú štatisticky významný vplyv na prežívanie pacientov nezávisle od typu RT. Zistili sme, že starší pacienti očakávane majú horšie prežívanie ako mladší. Aplikácia hormonálnej terapie po adjustácii na vek zvýšila prežívanie vo všetkých vekových skupinách. V poslednom kroku sme vyhodnotili výskyt gastrointestinálnej a genitourinálnej toxicity. Druhý dátový súbor tvorili pacienti trpiaci kastračne rezistentným karcinómom prostaty s osteoblastickými metastázami, liečení rádiofarmakom Ra-223-dichloridu. Našou úlohou bolo zistiť závislosť pravdepodobnosti prežívania od počtu podaných dávok rádiofarmaka a počiatočného výkonnostného stavu. Analýzou sme potvrdili náš predpoklad, že pacienti, ktorých stav umožnil aplikáciu maximálneho počtu (5-6) dávok rádiofarmaka, mali lepšie prežívanie ako tí, ktorí dostali menej dávok. Podľa očakávania bol lepší počiatočný výkonnostný stav asociovaný s lepším prežívaním.
Táto práca bola podporená Kultúrno-vzdelávacou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) 041UK-4/2020.