Mangán je druhým najrozšírenejším prechodným kovom na Zemi a v životnom prostredí sa najčastejšie vyskytuje v oxidačnom stupni +II, +III a +IV. Je esenciálnym prvkom pre každý organizmus a zabezpečuje rôznorodé bunkové funkcie, ktoré súvisia s metabolizmom bielkovín, sacharidov a lipidov [1].
Oxidy, hydroxidy a oxohydroxidy mangánu sú reaktívne minerálne fázy, ktoré majú dôležitú úlohu v biogeochemických cykloch rôznych prvkov. Patria medzi najsilnejšie oxidanty nachádzajúce sa v prírodnom prostredí a podieľajú sa na redoxných reakciách organických a anorganických zlúčenín [2]. Vďaka svojim schopnostiam adsorbovať a imobilizovať kovy a polokovy, majú spomínané oxidy a (oxo)hydroxidy mangánu aj funkciu geochemických bariér, ktoré ovplyvňujú mobilitu rôznych rizikových prvkov, vrátane arzénu [3].
V prírode sa vyskytujúce formy mangánu však ľahko podliehajú mikrobiálnym transformáciám [4]. To v konečnom dôsledku môže ovplyvniť aj mobilitu arzénu, keďže tieto transformácie ovplyvňujú stabilitu geochemických bariér, napr. ich postupným rozpúšťaním účinkom extracelulárnych metabolitov, alebo vznikom nových biogénnych minerálnych fáz s významne odlišnou afinitou voči arzénu.
Cieľom nášho výskumu je preto hodnotenie dôsledkov interakcií arzeničnanom dopovaných oxidov mangánu s mikroskopickou vláknitou hubou Aspergillus niger na distribúciu a transformáciu arzénu a mangánu v kultivačnom systéme.
Práca bola podporená grantom Univerzity Komenského v Bratislave UK/360/2020 a UK/361/2020.
[1] Tebo, B. M., Bargar, J. R., Clement, B. G. (2004) Annu. Rev. Earth Pl. Sc. p. 287.
[2] Goldberg, E. D. (1954) J. Geol. 62, p. 249.
[3] Suda, A., Makino, T. (2016) Geoderma 270, p. 68.
[4] Sayer, J. A., Kierans, M., Gadd, G.M. (1997) FEMS Microbiol. Lett. 154, p. 29.