Biologické vlastnosti prírodných látok s protektívnym potenciálom na ľudské bunky kultivované in vitro

Primárne karty

ISBN: 978-80-970712-6-4

Biologické vlastnosti prírodných látok s protektívnym potenciálom na ľudské bunky kultivované in vitro

Martina Melušová1,2 , Eva Horváthová , Soňa Jantová
1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, Radlinského 9, Bratislava,
2 Ústav experimentálnej onkológie SAV, Vlárska 7, Bratislava
melusova.martina@gmail.com

Význam ako aj využívanie látok pochádzajúcich z prírody sa v oblasti medicíny a zdravotníctva neustále zvyšuje. Aj keď sa za posledné desaťročia stala úloha prírodných látok v objavovaní a vývoji liečiv druhoradou, v súčasnosti sa vedci stále viac zaoberajú mechanizmami účinkov liečebných preparátov získavaných priamo z prírody (1).
Karvakrol je látka prírodného pôvodu, ktorá sa nachádza v éterických olejoch mnohých rastlín z čeľade Labiatae s medicínskym uplatnením vďaka mnohým pozitívnym účinkom, napr. antimikrobiálnym, protinádorovým, antimutagénnym, analgetickým a iným (2).
Rozmarínový éterický olej izolovaný z rastliny Rosmarinus officinalis je bezfarebná kvapalina s prenikavou vôňou vhodná na prevenciu a liečbu rôznych ochorení, akými sú napr. dna, nízky krvný tlak, reumatizmus, horúčka, únava a iné (3).
Levanduľový extrakt izolovaný z Lavandula angustifolia sa vyznačuje, podobne ako aj iné rastliny z čeľade hluchavkovité, rôznymi biologickými účinkami. V ľudovom liečiteľstve sa využíva ako antispazmotikum, karminatívum, dezinfektant, sedatívum a mnohé ďalšie (4). 
Šalvia lekárska (Salvia officinalis) má široké spektrum biologických účinkov, ktoré sa používajú na liečbu rôznych ochorení. Niekoľko druhov šalvie sa využíva v ľudovom liečiteľstve po celom svete, pretože účinkujú ako prípravky antiseptické, antiflogistické, antidiabetické, podporujúce trávenie, atď. (5).
Zvýšená úroveň oxidačného stresu v organizme indukuje poškodenie bunkových štruktúr, čím sa môže porušiť jeho genetická rovnováha. Genetická nestabilita môže ovplyvniť opravné mechanizmy DNA a napokon vyvolať viaceré civilizačné ochorenia. Pri sledovaní biologických vlastností nových látok s protektívnym potenciálom je zvyčajne prvým krokom primárny skríning, v ktorom sa rôznymi metódami sleduje ich cytotoxický a genotoxický účinok. Z tohto dôvodu bolo cieľom našej práce zistiť cytotoxicitu prírodných látok - karvakrolu, rozmarínového oleja, šalviového a levanduľového extraktu v in vitro podmienkach na ľudskú nenádorovú bunkovú líniu B-HNF-1 (Bratislava-Newborn-Fibroblast) a nádorové hepatálne bunky HepG2. Cytotoxický účinok rôznych koncentrácií testovaných látok po 24 h vplyve na ľudské bunkové línie sme hodnotili MTT testom. Zo získaných výsledkov môžeme konštatovať, že len šalviový extrakt indukoval rovnakú cytotoxicitu (inhibičná koncentrácia IC50 bola 5,5 mg/ml) u oboch bunkových línií.  Ostatné testované látky boli menej cytotoxické na nenádorovú bunkovú líniu. Na pozorovanie genotoxického účinku vybraných liečivých látok - karvakrolu a rozmarínového oleja na ľudské bunky B-HNF-1 a HepG2 po 24 h sme zvolili jednobunkovú gélovú elektroforézu. Zistili sme, že okrem najvyšších použitých koncentrácií, žiadna z testovaných zlúčenín neindukovala poškodenia v molekule DNA. Tieto výsledky naznačujú, že aplikácia testovaných prírodných látok pri prevencii civilizačných chorôb je možná.

Poďakovanie: 

Táto štúdia vznikla vďaka podpore z grantov VEGA 1/0191/12, 2/0072/09 a 2/0012/12 a v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt TRANSMED, ITMS: 26240120008 a ITMS: 26240220071 spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Zdroje: 

(1) Ji, H.F.; Li, X.J.; Zhang, H.Y.: Natural products and drug discovery. EMBO reports 10, 2009, s. 194–200.
(2) Husnu Can Baser, K.: Biological and Pharmacological Activities of Carvacrol and Carvacrol Bearing Essential Oils. Current Pharmaceutical Design14, 2008, s. 3106–3120.
(3) Baser, K.H.C.; Demirci, F.: Chemistry of Essential Oils. Flavours and Fragrances Chemistry, Bioprospecting and Sustainability, Heidelberg, Springer, 2007, s. 43–86.
(4) Kresánek, J.; Dugas, D.: Príručný atlas liečivých rastlín. Vydavateľstvo Osveta, 1. Vydanie, 1985, s. 246–251, ISBN: 70-048-85.
(5) Charles, D.J.: Antioxidant Properties of Spices, Herbs and Other Sources. ©Springer Science+Business Media New York, Springer New York, 2013, s. 521–522.