Úvod: Syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS) je život ohrozujúci stav, kedy pľúca nedokážu zabezpečiť dostatočné okysličovanie organizmu. Patofyziológia ARDS zahŕňa aktiváciu a dysreguláciu viacerých prekrývajúcich sa a interagujúcich dráh poškodenia, zápalu a koagulácie hlavne v pľúcach. Poškodenie pľúc indukované aspiráciou sa považuje za nezávislý rizikový faktor pre rozvoj ARDS. Mechanická ventilácia využívaná ako podporná terapia na udržanie dostatočnej oxygenácie pacienta môže iniciovať ďalšie poškodenie pľúc pôsobením vysokých tlakov/objemov na rigidný pľúcny parenchým (ventilátorom indukované poškodenie pľúc, VILI). Cielená protizápalová terapia vhodne aplikovaná do pľúc môže zlepšiť vyhliadky pacientov so závažným ARDS. Cieľom štúdie je sledovať terapeutickú účinnosť glukokortikoidu budezonidu podaného ako bolus pomocou vysokofrekvenčno-oscilačnej ventilácie (HFO) na klinicky relevantnom experimentáonom modeli ARDS.
Metodika: Intratracheálnym (i.t.) podaním kyseliny chlorovodíkovej (HCl, 3 ml/kg, pH 1.25) v kombinácii s VILI (VT 20 ml/kg) sme mladým Novozélandským bielym králikom indukovali ARDS závažného stupňa (pomer parciálneho tlaku kyslíka v arteriálnej krvi k celkovej ventilačnej frakcii kyslíka, P/F<10 kPa). Následne bol podaný bolus budezonidu i.t.(Pulmicort, 0,25 mg/kg, 1ml/kg), alebo vzduch i.t. u modelových neliečených zvierat pomocou HFO (frekvencia 8 Hz, MAP 1kPa, ΔP 0,9 kPa ). Kontrolnú skupinu predstavovali zdravé zvieratá s fyziologickým roztok i.t. (3 ml/kg) namiesto HCl bez VILI (každá skupina n=9). Všetky zvieratá boli konvenčne ventilované (f 40/min, FiO2 1,0, Ti 40 %, VT 6 ml/kg, PEEP 5 kPa) a krvné plyny a ventilačné parametre boli sledované ďalšie 4h po podaní terapie. Post mortem sa stanovil pľúcny edém (pomer mokrej a suchej hmotnosti pľúcneho tkaniva), krvný obraz a hladiny cytokínov v bronchoalveolárnej lavážnej tekutine a histologická analýza pľúcneho tkaniva. Dáta sú uvedené ako priemer a štandardná odchylka (SD).
Výsledky: Terapia budezonidom zlepšila pľúcne funkcie, už 30 min od podania liečiva sme pozorovali štatisticky významné rozdiely v porovnaní s neliečenou skupinou a tento trend pretrvával do konca experimentu (P/F 20,6 (12,5) vs. 7,2 (1,8); oxygenačný index 5,2 (3,2) vs. 15,5 (5,5); alveolárno-arteriálny gradient 67,6 (12,0) vs. 81,0 (3,2); p<0,01). V porovananí s ARDS zvieratami, budezonid znižoval hladiny zápalových cytokínov (pre IL-8 100,8 (16,8) vs.462,6 (166,7); IL-10 19,8 (1,6) vs. 61,5 (35,0); TNFa 49,8 (14,3) vs. 155,9 (51,3); p<0,01), tvorbu pľúcneho edému (5,9 (1,6) vs. 7,98 (0,9); p<0,05) a celkové poškodenie pľúc (7,56 (1,42) vs. 11,78 (2,11); p<0,05).
Záver: Liečba experimentálneho ARDS budezonidom podaným pomocou HFO zlepšuje pľúcne funkcie a zmierňuje lokálny zápal. Je však potrebný ďalší výskum zameraný na distribúciu liečiva v pľúcach.
Práca podporená VEGA 1/0004/21, UK/101/2023.