Deaminácia cytozínových báz na deoxyuracil komplikuje sekvenovanie FFPE materiálu pomocou aj Sangerovej metódy aj pri sekvenovaní druhej generácie

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-0-7

Deaminácia cytozínových báz na deoxyuracil komplikuje sekvenovanie FFPE materiálu pomocou aj Sangerovej metódy aj pri sekvenovaní druhej generácie

Lucia Striešková1,2 , Tomáš Szemes , Michaela Hýblová
1 Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
2 Geneton s.r.o., Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, Slovenská republika
strieskova.lucia@gmail.com

FFPE (formalin-fixed, paraffin-embedded) DNA má svoje obmedzenia pre testovanie mutácii, pretože fixácia formalínom a zaliatie do parafínu, podmienky skladovania a doba skladovania spôsobia fragmentáciu DNA a chemické modifikácie molekúl. Avšak deaminácia cytozínových báz na deoxyuracil komplikuje sekvenovanie DNA pomocou aj Sangerovej metódy, aj pri sekvenovaní druhej generácie. Izolácia DNA z FFPE tkaniva a jej následné použitie je spojené s niekoľkými zmenami. Jedným z hlavných problémov súvisiacich s FFPE DNA je výskyt sekvenačných artefaktov, čo predstavuje zjavné sekvenačné zmeny, ktoré nie sú prítomné v pôvodnom templáte. Tieto zmeny vedú k C–T prestavbe v sekvenačných reakciách. Medzi sekvenačnými artefaktmi zistenými v FFPE DNA sú premeny C:G>T:A variantov najčastejším typom SNV (Single Nucleotide Variant). Také artefakčné C:G>T:A varianty môžu byť výrazne znížené po opracovaní FFPE DNA s enzýmom UDG (Uracil-DNA Glycosylase) pred PCR amplifikáciou, čo naznačuje, že uracilové lézie sú hlavným zdrojom artefakčných C:G>T:A variantov v FFPE DNA. UDG môže špecificky odstrániť deaminované cytozínové bázy z DNA získanej z FFPE vzorky. Ukázalo sa, že úspešnosť amplifikácie DNA z FFPE tkanív, v porovnaní s „čerstvou“ DNA, sa výrazne zníži. Na analýzu bola použitá krv obidvoch rodičov a na získanie DNA z plodu bol k dispozícii FFPE materiál z potrateného plodu, pričom vek tkaniva v čase izolácie DNA bol 23 mesiacov. Pomocou sekvenovania druhej generácie sa ukázalo, že obaja rodičia boli heterozygoti pre deléciu v CC2D2A géne, avšak táto metóda nebola účinná pre FFPE vzorku. Po opracovaní UDG, DNA extrahovaná z FFPE vzorky je účinná na testovanie mutácii použitím Sangerovho sekvenovania. Zistilo sa, že plod bol homozygotom pre deléciu v CC2D2A géne. Pomocou sekvenovania druhej generácie a Sangerovho sekvenovania sa podarilo odhaliť príčinu daného potratu. Ukázalo sa, že obaja rodičia boli heterozygoti pre deléciu v géne CC2D2A a plod bol homozygot pre deléciu v tom istom CC2D2A géne, ktorý je asociovaný s Meckel-Gruber syndrómom.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Yokota T., Shibata N., Ura T., et al. (2010) Transl. Res. 156(2), p. 98.
[2] Kavli B., Otterlei M., Slupphaug G., et al. (2007) DNA Repair. 6(4), p. 505.
[3] Do H., Dobrovic A. (2012) Oncotarget. 3(5), p. 546.
[4] Sah S., Chen L., Houghton J., et al. (2013) Genome Med. 5(8), p. 77.
[5] Ludyga N., Grunwald B., Azimzadeh O., et al. (2012) Virchows Arch. 460(2), p. 131.
[6] Didelot A., Kotsopoulos S., Lupo A, et al. (2013) Clin. Chem. 59(5), p.815.