Determinujúce faktory výsledkov liečby u pacientov s lymfómovým ochorením v oblasti oka a očnice

Lymfóm postihujúci oblasť očnice je zriedkavým ochorením, avšak v uplynulých rokoch so stúpajúcim výskytom. Najčastejším typom v danej lokalizácii je non-Hodgkinov lymfóm (NHL), ktorý sa delí na ďalšie podtypy indolentného a agresívneho charakteru. Najčastejším podtypom z nich je MALT (mucosa associated lymphoid tissue) lymfóm. Orbitálny lymfóm môže byť z hľadiska výskytu primárny a sekundárny. Na základe spomenutých skutočností sa pristupuje aj k liečbe lymfómu. Dôležitým určujúcim faktorom voľby terapie je stupeň diferencovanosti nádoru, rozsah nádorového ochorenia a klinický staging podľa AJCC z roku 2009 (American Joint Committee on Cancer, Chicago, Illinois), tzv. TNM klasifikácia. ^(1,2,3,4)

Analyzovali sme 31 pacientov evidovaných na Klinike oftalmológie LF UK a UN Bratislava za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2016 s diagnostikovaným NHL v okolí očnice. Pozorovanie bolo zamerané na charakteristiky ochorenia determinujúce indikáciu terapie a následné výsledky a prípadné nežiaduce účinky, ktoré priniesla liečba.

Ochorenie bolo potvrdené na základe histopatologického vyšetrenia z biopsie, resp. excízie z oblasti spojovky alebo po orbitotómii. Systémová terapia bola zahájená u pacientov v II. a vyššom štádiu ochorenia podľa Ann Arbor systému a z celkového počtu liečených tvorila 61,3%. Samotná lokálna terapia v zmysle chirurgickej intervencie, aplikácie mitomycínu-C, kortikosteroidných kvapiek do spojovkového vaku bola vykonaná v 38,7% pacientov. Po chirurgickom zákroku do spojovky pacienti popisovali ťah v oblasti sutúr. Po orbitotómii sa vyskytovala pseudoptóza horného viečka a diplopia.  Zraková ostrosť u pacientov pred operáciou (excízia, orbitotómia) a po operácii pri prvej kontrole bola nezmenená. Nežiaduce účinky rádioterapie akútneho charakteru v zmysle postradiačnej keratopatie a iritácie bulbu boli v 1 prípade. Recidívy sa vyskytli u 5 pacientov. Za sledované obdobie zomrelo 5 pacientov v dôsledku závažnej generalizácie lymfómového ochorenia. Zo súboru pacientov sa u dvoch pozorovala iná malignita ako lymfóm.

Pre ochorenia patriace k malígnym lymfómom je charakteristická mnohotvárnosť biologického priebehu a odlišnosť terapeutických postupov u každej nozologickej jednotky. Chirurgická excízia lymfómu v monoterapii nie je postačujúcou v predchádzaní vzniku relapsov, preto sa v prípade lymfómu spojovky do miesta excízie podáva mitomycin-C v kvapkách pôsobiaci antiproliferatívne na zostatkové nádorové bunky. Pri orbitálnej lézii sa pristupuje k adjuvantnej rádioterapii. Rádioterapia je pre lokalizovanosť väčšiny lymfómov okolia orbity bežnou a preferovanou liečebnou metódou. Chemoterapia je zvyčajne rezervovaná pre nádory v II. a vyššom štádiu. Indukčná agresívna chemoterapia sledovaná transplantáciou krvotvorných kmeňových buniek bola preskúmaná u pacientov s lymfómom z plášťových buniek. V zahraničných štúdiách z rokov 2011 a 2013 bola dokázaná efektivita intralézionálne aplikovanej injekcie rituximabu v liečbe primárneho lymfómu okolia orbity, účinnej pri lézii v prednej časti orbity. Výhodou je minimalizácia nežiaducich účinkov, ktoré sa vyskytujú pri systémovej aplikácii rituximabu.^(5,6,7,8,9)

Z výsledkov vyplýva, že lymfóm je liečiteľné ochorenie, nie všetky jeho typy sú však úplne vyliečiteľné. Pacienti môžu s ochorením prežiť vďaka terapii mnoho rokov aj bez ťažkostí.