Helmintózy – hrozba detí aj v 21. storočí

Helmintózy, ochorenia spôsobené parazitickými červami, sú v dnešnej dobe charakteristické pre najchudobnejšie komunity rozvojových krajín Afriky, Ázie a Ameriky. Pre ich šírenie je typický orofekálny prenos, ktorý je viazaný na kontaminované životné prostredie a úzko súvisí s hygienou a životnou úrovňou obyvateľstva.

V predloženej štúdii sme sledovali výskyt helmintóz v detskej populácii východného Slovenska. Celkovo sme vyšetrili 380 vzoriek stolice detí, pričom 284 vzoriek pochádzalo od detí z marginalizovanej skupiny obyvateľstva a 96 vzoriek od detí z majoritnej časti obyvateľstva. Vyšetrené deti žili v mestách (99 detí) aj na vidieku (281 detí).

Zárodky endoparazitov sme detegovali až v 21,32 % vyšetrených vzoriek detskej stolice a najčastejšie sa v nich vyskytovali vajíčka Ascaris lumbricoides (86,42 %), Trichuris trichiura (14,81 %), Hymenolepis nana (4,94 %) a Hymenolepis diminuta (1,24 %).

U vyšetrených detí z majoritnej skupiny obyvateľstva sme zaznamenali iba jednu pozitívnu vzorku, ktorá obsahovala vajíčka A. lumbricoides. Z celkového počtu 284 vzoriek stolice detí z marginalizovanej skupiny obyvateľstva sme vajíčka endoparazitov zistili u 28,17 % vyšetrených detí. Našli sme v nich hlavne vajíčka A. lumbricoides (86,25 %), pričom 6 detí bolo infikovaných 2 druhmi endoparazitov. Vyšší výskyt helmintóz sme detegovali u detí z vidieckeho prostredia (27,40 %) než u detí z mestského prostredia (4,35 %).

Deti sme rozdelili do skupín aj podľa klinických príznakov. Prvú skupinu tvorilo 57 detí s tráviacimi ťažkosťami, ktoré boli hospitalizované na pediatrických oddeleniach nemocníc a druhú 323 náhodne vybraných detí bez zjavných klinických príznakov. U hospitalizovaných pacientov sme prítomnosť helmintov potvrdili v 14,04 % vzoriek. Vo vzorkách od detí, ktoré nevykazovali príznaky ochorenia, sme detegovali vajíčka až v 22,60 % prípadoch.

Z uvedených výsledkov vyplýva, že helmintózy sú aj v súčasnosti aktuálny problém a hrozbou hlavne pre detskú populáciu. Nízky sociálny status, nízky štandard  osobnej a komunálnej hygieny a slabá zdravotná uvedomelosť prispievajú k udržiavaniu týchto ochorení v detskej populácii prevažne v oblastiach s marginalizovaným obyvateľstvom, ktoré však môžu slúžiť ako zdroj infekcie aj pre majoritnú časť populácie Slovenskej republiky.