Dendriméry sú synteticky pripravené polymérne nanočastice s rozvetvenou štruktúrou. Majú potenciálne využitie ako protinádorové liečivá či nosiče iných liečiv. Prekážku pre ich využitie v biologických tkanivách môžu predstavovať ich agregačné vlastnosti, pričom vzniknuté agregáty môžu mať nepriaznivý vplyv na cieľový organizmus. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú agregačné vlastnosti dendrimérov, je ich povrchový elektrický náboj. Nakoľko membrány erytrocytov majú negatívny náboj, dendriméry s kladným povrchovým nábojom na ne pôsobia elektrostatickou interakciou. V našej práci sme skúmali vplyv amfifilných fosforových dendrimérov prvej a druhej generácie na modelové membrány v podobe lipozómov s negatívnym povrchovým nábojom zložených z fosfolipidov a cholesterolu. Hydrodynamický priemer častíc bol meraný metódou dynamického rozptylu svetla. Stabilitu koloidného systému vyjadruje zeta potenciál, ktorý bol meraný metódou dopplerovskej laserovej velocimetrie. Výsledky ukazujú závislosť hydrodynamického priemeru a zeta potenciálu od generácie a koncentrácie dendriméru a od teploty. Výraznejší efekt bol pozorovaný pri dendriméri druhej generácie. Výsledky môžu poslúžiť ako podklad pre následné in vitro testy interakcie dendrimérov s reálnymi bunkovými membránami.
Táto práca bola umožnená vďaka grantom: APVV SK-BY-RD-19-0019, APVV SK-PL-21-0073 a NAWA EUROPARTNER.