Kliešte ako vektory bakteriálnych a protozoárnych nákaz v dvoch rekreačných oblastiach Bulharska

Cieľom štúdie je prezentovať výsledky molekulárnej detekcie kliešťami prenášaných patogénov v kliešťoch z vegetácie zozbieraných počas expedície v júni 2013 v dvoch turisticky významných lokalitách Bulharska. Vo vnútrozemí Bulharska prebiehal výskum v parkoch mesta Plovdiv a priľahlých oblastiach. Ďalšie výskumy výskytu kliešťov boli sústredené na pobreží Čierneho mora, v okolí rekreačného strediska Primorsko. Na modelových územiach sa navlajkovalo vyše 1700 kliešťov patriacich k 8 druhom, pričom DNA bola izolovaná zo 403 kliešťov druhov Ixodes ricinus a Rhipicephalus sanguineus s.l. Reprezentačná vzorka klieštov bola molekulárnymi analýzami testovaná na prítomnosť baktérii z komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato, pričom jednotlivé genospecies boli identifikované použitím RFLP. Monitoring bol zameraný aj na ďalšie baktérie ako Anaplasma phagocytophilum, Rickettsia spp. a pôvodcu protozoárnych ochorení, Babesia spp. Výskum v parkoch mesta Plovdiv potvrdil prítomnosť bakteriálnych pôvodcov ochorení ako Rickettsia spp. s prevalenciou v rozpätí 27,6-35,5%, B. burgdorferi s.l. od 2,1 do 6,5%, pričom dominoval genospecies Borrelia afzelii. Prekvapivo, baktéria A. phagocytophilum bola detekovaná len v parkoch mesta Plovdiv, čo úzko súvisí hostiteľskou preferenciou (12,9%). Výskum kliešťov sústredený na pobreží Čierneho mora, v okolí rekreačného strediska Primorsko, potvrdil prítomnosť patogénov len v kliešťoch I. ricinus, avšak s podstatne vyššou prevalenciou ako to bolo vo vnútrozemí. Priemerná prevalencia spirochét komplexu B. burgdorferi s.l. dosahovala hodnotu 15% a Rickettsia spp. až 40%. Získané výsledky potvrdzujú šírenie kliešťov a existenciu ohnísk závažných zoonóz v turisticky významných lokalitách Bulharska, čo zvyšuje riziko pre samotných turistov.