Modulácia hydrofobicity mikro- a nanotextúrnych povrchov pre adhéziu živých bunkových línií

Práca sa zaoberá prípravou mikro- a nanotextúrnych substrátov pripravených kombináciou elektrodepozície a spincoatingu a vzájomným porovnaním ich hydrofobicity.

Nanotextúrne substráty mali elektrochemicky depozitovanú niklovú vrstvu, na ktorej boli v prípade polovice pripravených vzoriek nanesené spincoatingom tenké polymérne vrstvy monitirujúce východziu textúru povrchu [1].  Hydrofobicita  pripravených  povrchov bola kvantifikovaná veľkosťou kontaktného uhla sediacej vodnej kvapky pred aj po nanesení polymérnej vrstvy.  Na niklový povrch boli nanášané polydimetylsiloxan (PDMS), fenylmetylsiloxán (PhMS) a cyanopropylmetylfenylmetylsiloxán  (CNPhMS). Bolo zistené že tenká vrstva nanorozmerného niklu s polykryštalickou štruktúrou výrazne zvyšuje hydrofobicitu nad ňou naneseného polyméru. U hydrofóbnejších polymérov bol pozorovaný výraznejší nárast hydrofobicity. Príspevky nanotextúrnej niklovej vrstvy k celkovému zvýšeniu hydrofobicity boli v rozmedzí od  2 do 26° [2].   

Povrchy s mikročasticami boli pripravené pulznou elektrodepozíciou s počtami pulzov od 10 do 30 a trvaním pulzu od 0,1 až 1 sekundu. V závislosti na počte použitých pulzov mali mikročastice tvary v rôznej miere vyvinutých dendritov dĺžkami až 8 mikrometrov. V prípade pokrytia povrchu s mikročasticami polymérnou vrstvou zvýšenie hydrofobicity nepresiahne 7°. Potvrdilo sa že, útvary na povrchu s veľkosťou v mikrometrovej škále už výrazne nevplývaju na nárast hydrofobicity skúmaného povrchu. Fenomén výraznejšieho príspevku k celkovej hydrofobicite je zrejme obmedzený iba na povrchy s nanotextúrou.

Obidva typy pripravených povrchov majú vďaka svojej hydrofobicite potencionálne použitie při potláčaní  adhézie a proliferácie buniek a ako antimikrobiálne povrchy.