Možnosti prípravy SERS substrátov na detekciu onkologických markerov

Primárne karty

ISBN: 978-80-970712-8-8

Možnosti prípravy SERS substrátov na detekciu onkologických markerov

Marianna Sohová1 , Michal Pelach , Peter Šiffalovič2 , Tibor Hianik
1 Katedra jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, Mlynská dolina, 842 48 Bratislava
2 Fyzikálny ústav SAV, Dúbravská cesta 9, 84511 Bratislava
marianna@snet.sk

Metóda Ramanovej spektroskopie je v oblasti biologických aplikácií veľmi populárna [1,2]. Umožňuje identifikovať látky podobne, ako je možné rozlíšiť ľudí podľa odtlačkov prstov. Pomocou tejto metódy s využitím špecifických receptorov boli už detekované niektoré molekuly, napríklad  trombín [3], bisphenol A [4] a kokaín [5]. Špeciálne pripravené povrchy zosilňujú Ramanov signál. Táto metóda je známa pod skratkou SERS  (Surface Enhanced Raman Spectroscopy – Povrchovo zosilnená Ramanova spektroskopia). Povrchy pre SERS sa vyznačujú hlavne drsnosťou. Pokrytie povrchu kovovou vrstvou umožňuje vznik povrchových plazmónov, ktoré dokážu zosilniť Ramanov signál až 1015 [6]. Vytvorenie SERS povrchov s vysokým zosilnením by dovolilo zaznamenať nízke koncentrácie proteínov, napríklad aj onkomarkerov, takých ako VEGF [7]. Cieľom tejto štúdie je vytvoriť povrch s dostatočným zosilnením, ktorý  umožní detekciu nanomolárnych koncentrácii VEGF. SERS povrchy sa dajú vytvoriť rôznymi spôsobmi, s použitím nanočastíc napríklad polystyrénových nanosfér. Na vytvorenie SERS povrchov sme použili 3 druhy polystyrénových nanosfér s priemerom: 412 nm, 600 nm a 722 nm. Nanosféry s priemerom 600 nm boli funkcionalizované karboxylovými skupinami kvôli možnosti kovalentného naviazania na zlato. Testovali sme depozíciu nanosfér na povrch Si a Au pomocou metódy Langmuira-Blodgettovej a s využitím Petriho misiek, kde sa pomocou skla (ožiareného UV svetlom) pod uhlom nanášali nanosféry. Najlepšiu hexagonálnu štruktúru potrebnú pre správnu tvorbu plazmónov, po LB depozícii, vytvárali nanosféry s veľkosťou 722 nm. Na deponované nanosféry bola nanesená vrstva striebra hrúbky 50- 200 nm. Takto vytvorené povrchy sme inkubovali s rozličnými signálnymi molekulami ako AMP, cystamín, benzentiol a získali sme zosilnené Ramanovo spektrum. Skúmali sme aj časovú stabilitu substrátov, vzhľadom na to, že striebro rýchlo oxiduje. 

Poďakovanie: 

Experimenty boli vykonané s finančnou podporou Centra excelencie SAV pre Funkcionálne multifázové materiály (FUN-MAT), VEGA (číslo projektu 1/0152/15) a projektu XOPTICS. Ďakujeme Dr. K. Végsömu za pomoc pri experimentoch.

Zdroje: 

[1] Vo-Dinh, T., Yan, F., Wabuyele, M.B.  J.  Raman Spectrosc.  36 (2005) 640- 647.
[2] Vo-Dinh, T., et al. Nanomed Nanobiotechnol. 7 (2015) 17-33.
[3] Cho, H., Baker, B.R., Wachsmann-Hogiu, S. et al. Nano Lett. 8 (2008) 4386- 4390.
[4] Chung, E. et al. Biosens. Bioelectron. 64 (2015) 560- 565.
[5] Chen, J. et al. Chem. Eur. J. 14 (2008) 8374- 8382.
[6] Dieing, T., Hollricher, O., Toporski, J. Confocal Raman Microscopy. Springer Series in Optical Sciences 158, Springer, Berlin, 2010.
[7] Ko, K., Lee, S., Lee, E. K. et al. Phys. Chem. Chem. Phys. 15 (2013) 5379.