Môžu v budúcnosti globálne klimatické zmeny prispievať k väčšej defoliácii porastov borovice lesnej (Pinus sylvestris) na Záhorí?

Primárne karty

ISBN: 978-80-970712-8-8

Môžu v budúcnosti globálne klimatické zmeny prispievať k väčšej defoliácii porastov borovice lesnej (Pinus sylvestris) na Záhorí?

Miroslava Kupková1 , Milada Holecová , Katarína Hollá
1 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, SR
miroslava.kupkova@gmail.com

Borovica lesná (Pinus sylvestris) sa na území Záhoria pestuje približne od 17. stor. z dôvodu stabilizácie pohyblivých viatych pieskov. Okrem pôdoochrannej funkcie sa využíva v drevospracujúcom a farmaceutickom priemysle. Rovnako ako na iných rastlinách aj na borovici môžeme nájsť viacero druhov hmyzu živiaceho sa jej asimilačnými orgánmi – ihličím. Larválne štádium hrebenárok (Hymenoptera: Diprionidae) je úzko potravne špecializované na ihličie stromov rodu Pinus, tento fylofágny hmyz  v minulosti dosiahol viac krát gradáciu, ktorá spôsobila finančné straty (naposledy v roku 2014). V nižších nadmorských výškach a teplejších oblastiach sa vyskytujú 2 generácie ročne a vo vyšších nadmorských výškach a chladných oblastiach tvoria iba jednu generáciu počas roku. V literatúre je uvádzaný výskyt larválnych štádií s malými odchýlkami medzi jednotlivými druhmi v mesiacoch máj až september.

V období december 2013 až marec 2014 sme v mesačných intervaloch navštevovali 10 študijných plôch v blízkostí obcí Studienka, Lakšárska Nová Ves, Lozorno, Moravský Svätý Ján a Pernek. Materiál sme zbierali metódou oklepu s oklepávadlom priemeru 1 m. Na každej jednej š. p. bolo oklepaných 200 konárov vo výške 0,5 až 2 m nad zemou. Zozbierané larvy boli ukladané do skúmaviek so 70 % alkoholom a v laboratóriu ďalej spracované.

V termíne od 12.12.2013 do 30.12.2013 bolo dohromady získaných 23 ex. pahúsenic hrebenárok (Hymenoptera: Diprionidae). Tie boli získané na ôsmich z desiatich š. p. a patrili k druhom Diprion similis, Gilpinia frutetorum, Gilpinia pallidaGilpinia variegata.

Z uvedených výsledkov vyplýva, že dlhšie obdobie roku s vyššími teplotami, by fylofágnemu hmyzu mohlo umožniť vytvoriť ďalšiu generáciu, ktorá by pokračovala v defoliácii borovíc. To by mohlo znamenať zhoršenie kvality porastu vedúce k finančným stratám.

Poďakovanie: 

Práca vznikla za podpory grantu UK/282/2015.

Zdroje: 

Knerer G. 1983: Diapause strategies in diprionid sawflies. Naturwissenschaften 70 (4): 203 – 205.
Lorenz H. & Kraus M: 1957. Die Larvalsystematik der Blattwespen (Tenthredinoidea und Megalodontoidea). Abhandlung zur Larvalsystematik der Insekten, Berlin 1: pp. 1 – 339.
Viitasaari M. 2002: Sawflies (Hymenoptera, Symphyta). I. A review of the suborder, the western Palearctic taxa of Xyeloidea and Pamhilioidea. Tremex Press, Helsinki: 516 p.