Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Obilniny často podliehajú kontaminácii mikroskopickými mycéliovými hubami a to najmä v čase klíčenia alebo skladovania. Rýchly rozvoj chemického priemyslu zavádza používanie jeho produktov aj v poľnohospodárstve s cieľom ochrany rastlín a zabezpečenia vyšších výnosov. Prvá chemická ochrana vo forme moridiel bola použitá už v 18. storočí . Od polovice minulého storočia je morenie bežným spôsobom ochrany rastlín proti patogénom prenosným osivom. V súčasnosti je však celosvetovou snahou čiastočne znížiť chemickú ochranu rastlín a hľadajú sa alternatívne „zelené“ možnosti. V Európe sa používa systém Oxygreen, ktorý využíva účinky ozónu nielen na inaktiváciu mikroorganizmov, ale aj degradáciu mykotoxínov [1]. Ďalšou možnosťou je použitie nízkoteplotnej plazmy (NTP), ktorá sa vo viacerých štúdiách ukázala ako možný ochranný prostriedok plodín a potravín pred ich znehodnotením mikroskopickými mycéliovými hubami, či účinný sterilizačný prostriedok rôznych povrchov [2].

V tejto práci bola porovnávaná efektívnosť ošetrenia umelo infikovanej pšenice odrody Forhand hubou Fusarium culmorum NTP, moridlom a ich kombináciou. Na chemické ošetrenie infikovaného zrna bolo použité moridlo Vitavax 2000 v rôznych dávkach (10 % - 100 % účinnej látky). Ako zdroj NTP difúzny koplanárny povrchový bariérový výboj. Plazma bola generovaná vo vzduchu pri atmosférickom tlaku a príkone 400 W. Zrná boli ošetrené NTP počas 30 - 300 s. Napadnutie zrna F. culmorum sa vyhodnotil pomocou indexu napadnutia [3].

Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že moridlo aj NTP sa podielajú na inaktivácii fytopatogéna na povrchu zrna pšenice. Efektívnosť ošetrenia stúpala v poradí: NTP ˂ moridlo ˂ NTP + moridlo. Devitalizácia spór F. culmorum sa dosiahla kombináciou 60 s NTP + 10 % moridlo. Zníženie dávky moridla pri spoločnej aplikácii s NTP môže potenciálne prispieť k redukvii množstva nežiadúcich xenobiotík zaťažujúcich životné prostredie.