Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-0-7

Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Lucia Hoppanová1 , Daniela Hudecová1 , Anna Zahoranová2 , Veronika Medvecká2
1 Ústav biochémie a mikrobiológie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita, Radlinského 9,812 37 Bratislava
2 Katedra experimentálnej fyziky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, 842 48 Bratislava
lucka.hopp@gmail.com

Obilniny často podliehajú kontaminácii mikroskopickými mycéliovými hubami a to najmä v čase klíčenia alebo skladovania. Rýchly rozvoj chemického priemyslu zavádza používanie jeho produktov aj v poľnohospodárstve s cieľom ochrany rastlín a zabezpečenia vyšších výnosov. Prvá chemická ochrana vo forme moridiel bola použitá už v 18. storočí . Od polovice minulého storočia je morenie bežným spôsobom ochrany rastlín proti patogénom prenosným osivom. V súčasnosti je však celosvetovou snahou čiastočne znížiť chemickú ochranu rastlín a hľadajú sa alternatívne „zelené“ možnosti. V Európe sa používa systém Oxygreen, ktorý využíva účinky ozónu nielen na inaktiváciu mikroorganizmov, ale aj degradáciu mykotoxínov [1]. Ďalšou možnosťou je použitie nízkoteplotnej plazmy (NTP), ktorá sa vo viacerých štúdiách ukázala ako možný ochranný prostriedok plodín a potravín pred ich znehodnotením mikroskopickými mycéliovými hubami, či účinný sterilizačný prostriedok rôznych povrchov [2].

V tejto práci bola porovnávaná efektívnosť ošetrenia umelo infikovanej pšenice odrody Forhand hubou Fusarium culmorum NTP, moridlom a ich kombináciou. Na chemické ošetrenie infikovaného zrna bolo použité moridlo Vitavax 2000 v rôznych dávkach (10 % - 100 % účinnej látky). Ako zdroj NTP difúzny koplanárny povrchový bariérový výboj. Plazma bola generovaná vo vzduchu pri atmosférickom tlaku a príkone 400 W. Zrná boli ošetrené NTP počas 30 - 300 s. Napadnutie zrna F. culmorum sa vyhodnotil pomocou indexu napadnutia [3].

Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že moridlo aj NTP sa podielajú na inaktivácii fytopatogéna na povrchu zrna pšenice. Efektívnosť ošetrenia stúpala v poradí: NTP ˂ moridlo ˂ NTP + moridlo. Devitalizácia spór F. culmorum sa dosiahla kombináciou 60 s NTP + 10 % moridlo. Zníženie dávky moridla pri spoločnej aplikácii s NTP môže potenciálne prispieť k redukvii množstva nežiadúcich xenobiotík zaťažujúcich životné prostredie.

Poďakovanie: 

Tento príspevok vznikol s podporou projektu: grant VEGA 1/0904/14.

Zdroje: 

[1] Tiwari, B. K. et al. Journal of Cereal Science. 2010, 51, s. 248-255.
[2] Korachi, M. – Aslan, N. Low temperature atmospheric plasma for microbial decontamination. 2013, s. 453-459. ISBN: 978-84-939843-9-7.
[3] Rekanović, E. et al. Efficacy of Seaweed Concentrate from Ecklonia maxima (Osbeck) and Conventional Fungicides in the Control of Verticillium Wilt of Pepper. Pesticide Phytomed. 2010, 25, s. 319-324.