Od vzniku prvých kalkulačných algoritmov pre radiačnú dávku v oblasti rádioterapie uplynulo už niekoľko mnoho desiatok rokov. So zlepšujúcim sa hardvérom a komplexnejšími softvérmi je možné vypočítať pomocou simulácii Monte Carlo výslednú dávku veľmi presne, avšak čas potrebný na tento výpočet je stále relatívne veľmi dlhý, aby sa dal využiť pre štandardné využitie v klinickej praxi. Algoritmy, používané rutinne v klinickej praxi dokážu síce vypočítať dávku vo veľmi krátkom čase, ale môžu mať aj určité skryté nedostatky v presnosti výpočtu dávky. Okrem typu algoritmu dôležitú úlohu pre presnosť výpočtu zohráva výber použitej energie, veľkosť ožarovacieho poľa, heterogenita materiálu, technika, či zakrivenie povrchu média. Keďže v rádioterapii nie je možné merať dávku priamo v pacientovi, merania je nutné vykonávať vo fantómoch, simulujúcich reálneho pacienta. Nakoľko komerčné fantómy sú cenovo málo dostupné, vďaka dispozícií 3D tlačiarne na pracovisku bolo možné vytvoriť takéto uspôsobené fantómy priamo na pracovisku.
Táto práca bude analyzovať presnosť kalkulačného algoritmu AAA verzie 15.6 pre výpočet radiačnej dávky v „podomácky“ vyrobenom fantóme za pomoci 3D tlače, a to porovnaním vypočítanej a reálne nameranej dávky v ňom. Podmienky ožarovania budú simulované, ako pri reálnom ožarovaní v typicky nehomogénnych prostrediach, ako je napr. pľúcne tkanivo či kostné stavce – hrudný fantóm.
Výsledkom meraní by malo byť odhalenie zdroja nepresností pri výpočte pre dané techniky a objektívne zhodnotenie situácii, pri ktorých by sme sa mohli dopustiť určitých dozimetrických nepresností pri plánovaní rádioterapie.
Táto práca bola podporená Kultúrno-vzdelávacou grantovou agentúrou Ministerstva školstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) 041UK-4/2020.