Prítomnosť pečeňových motolíc môže byť príčinou veľkých ekonomických strát nielen v chovoch hospodárskych zvierat, ale aj u voľne žijúcich prežúvavcov, ktoré slúžia ako definitívni hostitelia. Pri zdieľaní pasienkov nie je vylúčený prenos pečeňových trematód medzi domácimi zvieratami a voľne žijúcou zverou prostredníctvom vhodného medzihostiteľa. Motolice ovplyvňujú celkový zdravotný stav zveri a pri silnej infekcii môžu spôsobovať úhyny. V ekologických podmienkach Slovenska sa môžu vyskytovať tri druhy, a to Fasciola hepatica, Fascioloides magna a Dicrocoelium dendriticum. Medzi pôvodné druhy patria F.hepatica a D.dendriticum, ktoré sa primárne nachádzajú u domácich prežúvavcov. Invazívny druh F.magna je typický pre voľne žijúce prežúvavce.
Cieľom našej práce bolo zistiť výskyt pečeňových trematód u voľne žijúcich prežúvavcov, a to jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca lesného (Capreolus capreolus), daniela škvrnitého (Dama dama) a muflóna lesného (Ovis musimon) vo vybraných lokalitách Slovenska.
V priebehu roka 2014 a prvého štvrťroku 2015 bolo vyšetrených 352 vzoriek trusu jeleňa lesného, 29 vzoriek trusu srnca lesného, 2 vzorky trusu daniela škvrnitého a 20 vzoriek trusu muflóna lesného. Vzorky pochádzali z okresov Košického, Prešovského a Žilinského kraja. Vzorky boli vyšetrené na prítomnosť parazitov pomocou sedimentačnej metódy a metódy podľa Kleimana a kol. [1].
Z celkového počtu 403 vyšetrených vzoriek trusu od prežúvavej raticovej zveri bola v 13 vzorkách zaznamenaná prítomnosť motolice D. dendriticum (3,25 %). Prevažná časť pozitívnych vzoriek (11) bola od muflónej zveri s prevalenciou 55%. Dve pozitívne vzorky patrili jelenej zveri (1%). Druhy F. hepatica a F. magna sme nedetegovali.
Aj napriek tomu, že druh F. hepatica nebol detegovaný ani v jednej vzorke trusu, je vzhľadom na prítomnosť tejto motolice v chovoch domácich prežúvavcov potrebný monitoring aj u voľne žijúcej prežúvavej zveri, nakoľko sa mnohokrát pasú na rovnakých miestach. Vysoké percento prevalencie D. dendriticum najmä v zvernicových chovoch muflónov môže byť zapríčinené vysokou hustotou zveri na malom území spoločne s prítomnosťou vhodných medzihostiteľov.
Práca bola podporená grantom VEGA 1/0791/14.
[1] KLEIMAN, F., PIETROKOVSKY, S., GIL, S., WISNIVESKY-COLLI, C.: Comparison of two coprological methods for the veterinary diagnosis of fasciolosis. In Arquivo Brasileiro de Medicina Veterinária e Zootecnia. 2005, vol.57 no.2, p. 181 – 185.