Komáre podobne ako iný krv cicajúci hmyz disponujú vysoko citlivými čuchovými senzormi, ktorými v prostredí rozoznávajú rozličné chemické látky, na základe ktorých vyhľadávajú a preferujú svojho hostiteľa. Tieto chemické látky, ich zlúčeniny a deriváty sú v rôznych koncentráciách zastúpené predovšetkým v ľudskom resp. zvieracom pote, dychu a koži (CO2, amoniak, kyselina mliečna a jej oxidanty, karboxylové kyseliny a pod.).
Univerzálnym pachovým atraktantom pre komáre je CO2. Stupeň afinity k oxidu uhličitému (ako aj k iným atraktantom) sa však líši nielen medzi jednotlivými druhmi, ale aj v rámci ich geografických populácií. Početné výskumy potvrdzujú, že koncentrácia ani množstvo vyprodukovaného CO2 nie je rozhodujúcim faktorom pri preferencii hostiteľa.
Cieľom nášho experimentu bolo otestovať a porovnať účinnosť 5 druhov atraktantov: svetlo + CO2; svetlo + CO2 + kyselina mliečna; svetlo + kyselina mliečna; kyselina mliečna, svetlo + pekárenské droždie zmiešané s cukrom a vodou. Komáre sme odchytávali modifikovanými CO2 lapačmi, rozmiestnenými do kruhu v 2,5 m rozostupoch, v časoch od 15.00-17.30 a 17.30-20.00. Ako šiesty atraktant slúžil ľudský pot. Živú návnadu reprezentovali 2 osoby (žena a muž; obaja krvná skupina A, Rh+, za normálnych okolností pri pobyte na odchytových lokalitách rovnako atraktívni pre komáre). Žena bola oblečená v krátkom tričku a krátkych nohaviciach, muž mal oblečené zateplené nohavice, natelník a pracovnú blúzu a pred zahájením pokusu bol na stimulovanie potenia vystavený zvýšenej fyzickej aktivite. V časovom intervale 17.30-20.00 muž vypil alkoholické pivo. Naletujúce komáre boli odchytávané exhaustorom a entomologickou sieťkou.
Celkovo sme odchytili 3 037 ks komárov, z toho 2 622 lapačmi s návnadami, sieťkou a exhaustorom 415 komárov senzibilizovaných ľudským potom. Takmer polovicu všetkých komárov (45,3 %; 7 druhov) sme podľa očakávaní odchytili lapačmi, kde sme ako návnadu použili CO2 + svetlo (štandardný lapač). Vysokú efektivitu sme zistili aj pri kombinácii svetla, CO2 a kyseliny mliečnej (32,1 %; 6 druhov). Návnada, kde sme ako alternatívu za CO2 použili pekárenské droždie zmiešané s cukrom, ktoré následne kyslo a produkovalo CO2, sa prekvapivo ukázala ako tretia najefektívnejšia (11,4 %; 7 druhov). U kyseliny mliečnej ako atraktantu sme zistili najnižšiu účinnosť (3,2 %; 3 druhy), avšak zaujímavé výsledky sme dosiahli pri jej kombinácii so svetlom (8,0 %; 5 druhov). Zo všetkých 10 zachytených druhov komárov sa iba Culex pipiens/Cx. torrentium odchytával na všetky typy návnad.
Pri hodnotení senzibility komárov ľudským potom sme celkovo zaznamenali až 1,5 násobne vyššiu letovú aktivitu komárov na muža (muž 249 ks, žena 166 ks). Významnejšie rozdiely v druhovej skladbe komárov odchytených na mužovi a žene sme nezistili. Vplyv vypitia piva nevieme spoľahlivo vyhodnotiť.
Používanie kombinácií rôznych typov návnad pri odchytoch komárov lapačmi, prispieva k získaniu reálnejšieho obrazu o ich druhovej skladbe a sezónnej dynamike v skúmaných oblastiach. Poznatky tohto druhu nadobúdajú význam najmä v súvislosti s tými druhmi komárov, ktoré pre zdravie človeka predstavujú najväčšie riziká.
Táto práca bola realizovaná v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0080/15 a základného výskumu NRL pre pesticídy pri UVLF v Košiciach.