Preukázanie erózno-akumulačných procesov na vybranom sprašovom území

Primárne karty

ISBN: 978-80-970712-6-4

Preukázanie erózno-akumulačných procesov na vybranom sprašovom území

Marianna Kollárová1 , Darina Maťová
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, SR
kollarovam@fns.uniba.sk

Slovo erózia pochádza z latinčiny, je odvodené od slova erodre a znamená rozhlodávanie, rozrušovanie litosféry resp. pedosféry [1]. Erózia je proces formujúci krajinu, ktorý sa prejavuje na jednej strane znižovaním zemského povrchu, a na strane druhej hromadením hmoty a zvyšovaním povrchu.

Náš výskum je zameraný na erózno-akumulačné procesy prebiehajúce na pôdach vytvorených zo sprašových sedimentov. Spraše sú mäkké eolické sedimenty a ľahko podliehajú vodnej erózií, často sú najmä na svahoch rozbrázdené, sú náchylné na tvorbu eróznych foriem, ako sú ryhy a výmole [2].

Vybrané bolo intenzívne poľnohospodársky obrábané pole situované v extraviláne katastrálneho územia obce Bielovce. Toto územie, s rozlohou približne 60 ha je viditeľne poznačené eróznymi procesmi. V strednej časti svahu, na miestach najviac postihnutých eróziou, je vidieť až obnaženú materskú horninu - spraš.

Odobrané boli tri pôdne sondy (S1, S2, S3) usporiadané v transekte po svahu. Pôdna sonda S1 bola umiestnená na vrchole, konvexe svahu v nadmorskej výške 214 m n. m. so sklonom 4%, pôdna sonda S2 sa nachádzala na svahu s najvýraznejším sklonom 12,8% v nadmorskej výške 153 m n.m. a pôdna sonda S3 bola umiestnená v úvaline vo výške 131 m n.m. so sklonom 5%. Pomocou vizuálnych charakteristík, laboratórnych meraní a Morfogenetického klasifikačného systému pôd Slovenska [3] boli tieto odberné miesta určené ako: S1hnedozem kultizemná, S2 regozem kultizemná a S3 černozem kultizemná prekrytá. Hnedozem kultizemná mala plytký ornicový horizont do 20 cm, pod ním sa do hĺbky 40 cm nachádzal Bt horizont obohatený ílom a koloidnými zložkami, od 40-60 cm prechodný B/C  a od 60 cm nižšie bola spraš. Regozem kultizemná mala tiež plytký ale menej humózny ornicový horizont, pod ním od 20-40 cm bol prechodný A/C horizont a od 40cm nižšie bola už len spraš. S1 nie je eróziou až tak poznačená ako S2. Pri orbe je radlica pluhu nastavená na 30 cm a tým dochádza k premiešavaniu stenčujúceho sa horizontu regozemí so substrátom. Opačný proces-akumulácia materiálu prebieha v úvaline, na mieste odberu S3, kde sme do 40 cm zaznamenali kultizemný ornicový horizont  a predpokladáme, že pôvodná černozem sa začínala od 40 cm a vrchných 40 cm sú akumulované nánosy. Od 40-80 cm je molický horizont a od 80-120 cm je prechodný A/C horizont.

Už na takomto krátkom transekte dlhom 714 m v sklonitom teréne, sme preukázali erózno-akumulačné procesy, kvôli ktorým sa výrazne menia pôdne vlastnosti ako pH, množstvo oxidovateľného uhlíka a humusu, zrnitostné zloženie a aj objemová hmotnosť. Výsledky tohto výskumu boli prezentované na vedeckom seminári s názvom „Environmentálne indexy a agroenvironmentálne oparenia a ekosystémové služby v krajine“ a publikované v zborníku [4].

Poďakovanie: 

Príspevok bol podporený grantom Univerzity Komenského GUK 201/2013.

Zdroje: 

[1] Holý, Protierózna ochrana1978, 288s.
[2] Bizubová, Škvarček, Geomorfológia. 2003, 228 s.
[3] Kolektív, Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. 2002, 76 s.
[4] Kollárová, Indikátory erózie pôdy a zmena vlastností erodovaných pôd sprašových pahorkatín. 201321-28 s.