Retencia jódu v pôde ako faktor jeho biodostupnosti pre rastliny

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-0-7

Retencia jódu v pôde ako faktor jeho biodostupnosti pre rastliny

Eva Duborská1 , 2
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika
2
duborska@fns.uniba.sk

Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika

Nedostatok jódu je pretrvávajúcim problémom v mnohých krajinách, a to napriek mnohým opatreniam na elimináciu chorôb z jeho nedostatku, súčasťou ktorých je aj jeho prísun do niektorých potravín a výživových doplnkov.

Jedným z príčin pretrvávania problému je nedostatok resp. nedostupnosť jódu z prírodného prostredia (primárne z pôdy a pitnej vody) v postihnutých lokalitách [1-3]. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca a je regulovaná jeho transferom z pôdy do rastlín [4]. Niektoré prirodzené biogeochemické procesy v pôdach, ako je napríklad sorpcia na pôdne častice, však znižujú jeho mobilitu, čím obmedzujú jeho prestup z pôdy do rastlín [5].

V tejto práci bola skúmaná akumulácia jódu pomocou výpočtu akumulačných faktorov (soil-plant transfer factor) rôznych počiatočných koncentrácií jódu (0-300 mg.kg-1) vo forme špécií I- a IO3- z modelovej poľnohospodárskej pôdy s definovanými fyzikálno-chemickými parametrami ihneď po aplikácii a po 3 mesačnom „ageingu“, pričom sa hodnotili aj možné fytotoxické/stimulujúce účinky jódu na rastové parametre jačmeňa. So zvýšenou koncentráciou jódu v pôde sa zvýšil aj podiel jeho biodostupnej frakcie. V prvom kultivačnom cykle výhonky pestované v pôde obohateným o IO3- obsahovali väčšie množstvo jódu ako systémy obohatené o I-. Po troch mesiacoch však akumulácia oboch špécií dosiahla rovnakú úroveň, čo pravdepodobne súvisí so zmenami ich chemického vystupovania v dôsledku rôznych fyzikálno-chemických a biologických účinkov v pôde.

Poďakovanie: 

Práca bola vytvorená v rámci projektu UK/132/2016.

Zdroje: 

[1] Korobova, E.M., et al., Iodine deficiency in soils and evaluation of its impact on thyroid gland diseases in areas subjected to contamination after the Chernobyl accident. Journal of Geochemical Exploration, 2014. 142(0): p. 82-93.
[2] Stewart, A.G., For Debate: Drifting Continents And Endemic Goitre In Northern Pakistan. BMJ: British Medical Journal, 1990. 300(6738): p. 1507-1512.
[3] Yoshida, S., Y. Muramatsu, and S. Uchida, Studies on the sorption of I− (iodide) and IO3 − (iodate) onto Andosols. Water, Air, and Soil Pollution, 1992. 63(3-4): p. 321-329.
[4] Fiala, K., et al., Jod v půde. 2010, Rapotín: Agrovýzkum Rapotín. 51.
[5] Dai, J.L., et al., Adsorption and desorption of iodine by various Chinese soils: II. Iodide and iodate. Geoderma, 2009. 153(1–2): p. 130-135.