Pod vplyvom zmien prostredia ako aj ľudskej činnosti kliešte postupne prenikajú do urbánnych oblastí, kde vznikajú nové ohniská kliešťami prenášaných ochorení. Kliešť obyčajný, Ixodes ricinus má široké geografické rozšírenie a je najbežnejším druhom kliešťa v Európe [1]. Má veľký epidemiologický význam, pretože je dôležitým vektorom širokého spektra patogénov [2]. Najfrekventovanejším kliešťami prenášaným ochorením je lymská borelióza spôsobená baktériami z koplexu Borrelia burgdorferi sensu lato (s.l.) [3]. Významným, avšak menej frekventovaným patogénom je Anaplasma phagocytophilum, pôvodca ochorení ľudí aj zvierat [4]. Na sledovanie sezónnej dynamiky a prevalencie patogénov v kliešťoch I. ricinus boli vybrané dve urbánne lokality v Bratislave: Železná studienka a Horský park. Obe sledované lokality sú rekreačné parky frekventovane navštevované ľuďmi. Kliešte boli zbierané v mesačných intervaloch metódou vlajkovania od marca do októbra 2011 a 2012. Na Železnej studienke boli kliešte zbierané v dvoch rôznych habitatoch - okolo chodníkov a ihrísk a v zalesnenej oblasti hlbšie v lese. Celkovo bolo nazbieraných 981 kliešťov, zahrňujúcich 49 lariev, 515 nýmf, 227 samcov a 190 samíc. Hustota kliešťov v rámci sezóny kolísala, medzi študovanými lokalitami sme zaznamenali malé rozdiely. Aktivita kliešťov bola najvyššia v apríli a máji. Z nýmf a dospelých jedincov sme metódou alkalickej hydrolýzy vyextrahovali DNA. Všetky vzorky boli vyšetrené PCR metódami na zistenie prítomnosti A. phagocytophilum (msp2 gén 16 rDNA) a B. burgdorferi s.l. (rrfA-rrlB intergénový medzerník oblasti 5S-23S rDNA). Molekulárna diagnostika potvrdila prítomnosť týchto patogénov na obidvoch lokalitách. B. burgdorferi s.l. bola dominantnou skupinou patogénov detegovanou v 13,2 % testovaných kliešťov (11,9 % na Železnej studienke a 15,3 % v Horskom parku). Vo vzorkách pozitívnych na borélie sme metódou RFLP potvrdili prítomnosť šiestich genospecies. Najviac zastúpená bola Borrelia afzelii, menej Borrelia garinii a Borrelia valaisiana. Prevalencia kliešťov infikovaných A. phagocytophilum bola 5,6 % (4,4 % na Železnej studienke a 7,5 % v Horskom parku). Naše výsledky potvrdili existenciu kliešťami prenášaných ohnísk v centre Bratislavy. Prítomnosť borélií a anaplaziem na študovaných lokalitách poukazuje, že kompetentní hostitelia a vhodné mikroklimatické podmienky nie sú prítomné len v lesných ‒ prírodných oblastiach, ale aj v urbánnych habitatoch ovplyvnených ľudskou činnosťou. Získané výsledky prispievajú k zmapovaniu rizika infekcie ľudskou granulocytárnou anaplazmózou a lymskou boreliózou.
Táto štúdia bola podporená grantom VEGA - 0108 a APVV-0267-10.
[1] Dautel H., Kahl O. 1999. Ticks (Acari: Ixodoidea) and their medical importance in the urban environment in: Robinson W. H., Rettich F., Rambo G. W. (Eds.): Proceedings of the 3rd International Conference on urban pests, 19–22 July 1999, Czech University of Agriculture, Praha, Czech Republic. s. 73–82.
[2] Parola P., Raoult D. 2001. Tick-borne bacterial diseases emerging in Europe. Clin Microbiol Infect. 7: 80−83.
[3] Gray J. S. 1998. The ecology of ticks transmitting Lyme borreliosis. Exp Appl Acarol. 22: 249−258.
[4] Woldehiwet Z. 2010. The natural history of Anaplasma phagocytophilum. Vet Parasitol. 167: 108–122.