Skúsenosti s liečbou postmenopauzálnej osteoporózy – pohľad farmaceuta

Individuálny výber farmakoterapie postmenopauzálnej osteoporózy má zásadný význam pre dosiahnutie požadovaného efektu na redukciu zlomenín [1, 2].

Cieľ: Predmetom výskumu bolo retrospektívne sledovanie farmakoterapie (2007-2013) súboru 100 žien s postmenopauzálnou osteoporózou vo veku 50-80 rokov.

Sledovali sme výskyt rizikových faktorov, farmakologickú terapiu, zmeny kostnej denzity, výskyt osteoporotických zlomenín a nežiaduce účinky užívaných liekov. Pacientky počas celého sledovania (4 roky) užívali bisfosfonáty.

Metódy: Úspešnosť liečby sme vyhodnocovali na základe denzitometrického vyšetrenia, ktoré sa podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky robí každé dva roky [3]. Bezpečnosť liečby sme hodnotili ako prítomnosť nežiaducich účinkov.

Výsledky: V prvých dvoch rokoch liečby bol najčastejšie užívaným liekom RISENDROS 35 mg tbl 1xtýždenne, ktorý užívalo 42 % žien. V druhom až štvrtom roku liečby boli najčastejšie predpisované lieky BONVIVA 150 mg tbl 1xmesačne a BONVIVA sol inj 3 ml/3 mg i.v. každé 3 mesiace (21 %). Po dvojročnej terapii bisfosfonátmi 33 % pacientok utrpelo osteoporotickú fraktúru. Najčastejšou osteoporotickou fraktúrou bola zlomenina predlaktia (20 pacientok). Fraktúry sa vyskytovali najčastejšie po lieku RISENDROS (spolu 19 osteoporotických zlomenín). V druhom až štvrtom roku liečby utrpeli osteoporotickú zlomeninu len 2 pacientky, obidve užívali RISENDROS. Priemerné hodnoty T-skóre merané v oblasti lumbálnej chrbtice sa po štvorročnej terapii zlepšili oproti prvému vyšetreniu v priemere o 0,7 SD, dosahovali hodnotu -2,69±0,06 SD. Po štyroch rokoch terapie bisfosfonátmi 48 % pacientok dosiahlo zlepšenie kostnej denzity na úroveň osteopénie a liečba bisfosfonátmi bola ukončená, 9 % ukončilo terapiu z iných dôvodov a 43 % pacientok pokračuje v liečbe ďalej.

Nežiaduce účinky v prvých dvoch rokoch liečby sa vyskytovali najčastejšie pri užívaní lieku RISENDROS 35 mg tbl 1xtýždenne (60 % pacientok), v druhom až štvrtom roku liečby pri užívaní lieku ACLASTA sol inf 100 ml/5 mg 1xročne (33 % pacientok).

Záver: Výsledky ukázali, že dôsledné zohľadnenie účinnosti a bezpečnosti ako aj nárokov pacienta pri výbere farmakoterapie osteoporózy sa odzrkadlilo v pozitívnom ovplyvnení kostnej hustoty a znížení výskytu osteoporotických fraktúr.