Vyššie rastliny sú schopné metabolizovať a degradovať mnohé znečisťujúce látky, preto sú často označované ako „zelená pečeň“ (1). Stúpajúce množstvo toxických kovov a rádionuklidov emitovaných do biosféry ako výsledok priemyselných aktivít znamená potenciálne nebezpečenstvo pre životné prostredie. Akumulácia rádionuklidov v prírode je nevyhnutným dôsledkom ich vzniku všetkými reakciami atómového jadra - pri testovaní nukleárnych zbraní, prevádzke jadrových reaktorov, prepracovaní jadrového paliva, aj pri manipulácii s jadrovým odpadom (2). Určité druhy rastlín môžu byť vhodné pre odstraňovanie rádionuklidov z kontaminovaného prostredia v dôsledku rýchleho rastu a schopnosti akumulovať veľké množstvá iónov z pôdneho roztoku (3).
Ako modelové organizmy pre náš experiment sme vybrali plodiny repky olejky (Brassica napus) a pohánky obyčajnej (Fagopyrum esculetum). Niektoré kultivary repky olejky možno využiť vo fytoremediačných technológiách, nakoľko sa vyznačujú schopnosťou akumulovať v pletivách rastlinných orgánov relatívne vysoké koncentrácie toxických kovov (4). Pohánka sa v rámci znečistenia životného prostredia využíva ako bioindikátor. Vysádza sa do nádob s čistou pôdou a rozmiestňuje sa do okolia zdrojov znečistenia (5).
V krátkodobých laboratórnych podmienkach sme pestovali rastliny na pôdnom substráte, do ktorého boli po sejbe jednorázovo pridané rádionuklidy 239Pu (a = 9 Bq) a 241Am (a = 50 Bq). Na aktívnom substráte sme vypestovali dve generácie rastlín. Rádiochemická analýza bola realizovaná metódami extrakčnej chromatografie aplikáciou sorbentov TEVA® Resin a DGA Resin v podtlakovom systéme. Zdroje pre alfa-spektometrické stanovenie sme pripravili spoluzrážaním s chloridom neodýmu. Detekcia emitovaných alfa-častíc prebehla na metrologicky overenom meradle s dvojkomorovým spektrometrickým systémom ORTEC Dual Alpha Spectrometer 576a – 919. Hmotnostnú aktivitu s rozšírenou neistotou rádioizotopov amerícia a plutónia sme stanovili na základe rádiochemických výťažkov stopovacích rádionuklidov 242Pu (a = 0,027 Bq) a 243Am (a = 0,14 Bq). Ich prechodové faktory sme vypočítali ako podiel hmotnostnej aktivity rastlín k hmotnostnej aktivite špecifikovanej pôdnej vrstvy.