Sulfónamidy sú štruktúrne analógy kyseliny p-aminobenzoovej, a preto kompetitívne inhibujú bakteriálnu syntézu kyseliny listovej. Jej derivát kyselina tetrahydrolistová je nevyhnutným koenzýmom pre syntézu purínov, pričom sulfónamidy tejto syntéze zabránia, a tým znemožnia rast bakteriálnej bunky. Účinok sulfónamidov potenciujú diaminopyrimidíny (trimetoprim, ormetoprim a i.), ktoré bránia premene kyseliny dihydrolistovej na kyselinu tetrahydrolistovú. Sulfónamidy s trimetoprimom interferujú so schopnosťou infekčných baktérií uskutočniť DNA syntézu, a to zabezpečuje baktericídny efekt. Pre cicavce je kyselina listová vitamínom, pretože ju nedokážu syntetizovať a sú odkázané na externé zdroje tohto vitamínu. Z toho dôvodu sulfónamidy nebránia syntéze purínov v cicavčích bunkách.
Prezentácia je krátkym súhrnom poznatkov o sulfónamidoch, z hľadiska štruktúry, mechanizmu účinku, potenciovania účinku a spektra účinku.
Zameriava sa tiež na porovnanie použitia sulfónamidov v minulých rokoch a v súčasnosti, kedy využitie tejto skupiny antimikrobiálnych látok u ľudí je obmedzené. Naproti tomu, využitie sulfónamidov vo veterinárnej medicíne ako antikokcidík si naďalej udržiava svoju pozíciu.
V práci je štatisticky vyhodnotená spotreba piatich schválených humánnych liekov s obsahom sulfónamidov: Biseptol 120 (resp. 480), Ialugen plus crm., Ialugen lig. imp., Sulphacetamid 10 % a Sulfasalazin-EN vydaných v desiatich lekárňach na území východného Slovenska.
Kľúčové slová: antikokcidiká, chemoterapeutiká, vývoj spotreby, sulfónamidy