Kliešť Ixodes Ricinus je najvýznamnejším vektorom patogénov na území Slovenska. Medzi najvýznamnejšie druhy patogénov, prenášané týmto kliešťom patrí Anaplasma phagocytophilum a komplex Borrelia burgdorferi sensu lato. Obe z týchto baktérií preukazujú značnú genetickú diverzitu, ktorá je asociovaná so špecifickými rezervoárovými hostiteľmi (1).
V našej práci sme analyzovali výskyt a sezónnu dynamiku kliešťa I. ricinus a prevalenciu B. Burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum na území s nízkou abundanciou hlodavcov, ktoré sú významnými hostiteľmi kliešťov. Na tejto lokalite bola prítomná skupina srnca lesného a viacerých druhov vtákov, z ktorých sme takisto odoberali kliešte a otestovali ich na prítomnosť patogénov. Na základe známych asociácií medzi patogénmi a ich rezervoárovými hostiteľmi sme určili vplyv jednotlivých hostiteľov kliešťov žijúcich na skúmanej lokalite na prevalenciu skúmaných kliešťami prenášaných patogénov.
Kliešte sme zbierali v urbánnom lese Sitina v areáli SAV v Bratislave v jednomesačných intervaloch od marca roku 2011 do novembra roku 2012. Vtáky sme odchytávali do sietí a z týchto vtákov sme odobrali cicajúce kliešte. Všetky kliešte sme následne molekulárnymi metódami otestovali na prítomnosť B. burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum. Z 543 kliešťov z vegetácie bolo 5,8 % infikovanách A. phagocyphilum. Prevalencia B. burgdorferi s.l. bola 6,8 % a zastúpených bolo 6 genospecies s dominanciou B. garinii. Prevalencia B. burgdorferi s.l. v kliešťoch cicajúcich na vtákoch bola 12 % s eudominantným zastúpením B. garinii. Žiadny z týchto kliešťov nebol nakazený A. phagocytophilum.
Zistená prevalencia B. burgdorferi s.l. je v porovnaní s priemernou prevalenciou v Európe nízka (2). Potvrdili sme, že na lokalite s nízkou abundanciou hlodavcov môže úlohu hostiteľa kliešťov vo väčšej miere zohrávať srnec lesný, ktorý nie je kompetentným rezervoárovým hostiteľom B. burgdorferi s.l. V Dôsledku boreliacídneho efektu krvného komplementu srnca lesného (3) sa znižuje prevalencia borélií v takomto prírodnom ohnisku (4). Tento živočích je však dôležitým rezervoárom A. phagocytphilum, ktorého zistená prevalencia bola v porovnaní s jeho priemernou prevalenciou v Európe vyššia. Tiež vtáky sú doležitými hostiteľmi B. burgdorferi s.l. na skúmanej lokalite. Ich význam v cirkúlácii A. phagocytophilum však nie je významný.
Tento výskum bol podporený v rámci projektov: VEGA - 2/0055/10 a APVV-0267-10.
(1) Massung R. F., M. J. Mauel, J. H. Owens, N. Allan, J. W. Courtney, K. C. Stafford III. & T. N. Mather 2002. Genetic variants of Ehrlichia phagocytophila, Rhode Island and Connecticut. Emerging Infectious Diseases. 8 (5): 467-472.
(2) Hubálek Z. & J. Halouzka. 1997. Prevalence rate of Borrelia burgdorferi sensu lato in host-seeking Ixodes ricinus ticks in Europe. Parasitology Research. 84: 167‒172.
(3) Kurtenbach K., S. De Michelis, S. Etti, S. M. Schafer, H.-S. Sewell, V. Brade & P. Kraiczy. 2002. Host association of Borrelia burgdorferi sensu lato – the key role of host complement. Trends in Microbiology. 10 (2): 74-79.
(4) Randolph S. E. & A. D. M. Dobson. 2012. Pangloss revisited: a critique of the dilution effect and the biodiversity-buffers-disease paradigm. Parasitology. 139: 847-863.