Karcinóm obličiek (RCC) je charakteristický svojou rezistenciou na bežné spôsoby liečby, ako sú rádioterapia, alebo chemoterapia. Incidencia tohto ochorenia je celosvetovo 3%, čo predstavuje asi 270 000 nových pacientov ročne. Úmrtnosť je vysoká, približne 50% všetkých diagnostikovaných prípadov. Príčinou vzniku väčšiny sporadických RCC je mutácia v tumor supresorovom géne Von Hippel Lindau (VHL), čím je stabilizovaný transkripčný faktor HIF-1. HIF-1 indukuje transkripciu mnohých hypoxiou regulovaných génov, vrátane génu CA9, ktorý kóduje karbonickú anhydrázu IX (CAIX). CAIX je transmembránový metaloenzým, ktorý v nádorovom mikroprostredí prispieva k neutralizácii intracelulárneho a acidifikácii extracelulárneho pH prostredníctvom tzv. transportného metabolónu. Vysoká hladina expresie CAIX v RCC však predurčuje jeho hlavnú úlohu, a to ako terapeutického cieľa pre protinádorovú liečbu. Vírus lymfocytárnej choriomeningitídy (LCM) kmeň MX je zdrojom perzistentných infekcií, ktoré nie sú dodnes dostatočne preštudované. Reaktivácia vírusu z perzistencie môže nastať v podmienkach hypoxie vrátane nádorov, pričom môže viesť až k smrti infikovaného jedinca. Nedávno bola v našom laboratóriu dokázaná prítomnosť LCMV/ MX nukleoproteínu v nádorových tkanivách obličiek pacientov. Preto sme sa rozhodli preskúmať, či práve prítomnosť LCMV v nádore spôsobuje jeho zhoršenú odpovedavosť na konvenčnú liečbu. V našej práci sme postupne sledovali expresiu CAIX ako aj iných proteínov v perzistetnte infikovaných nádorových bunkách obličiek a porovnávali ju s kontrolnými, neinfikovanými nádorovými bunkami. Tiež sme zisťovali, či je aj v prípade infikovaných buniek možné využiť CAIX ako terapeutický cieľ. Naše doposiaľ získané výsledky naznačujú, že vo vírusom infikovaných bunkách dochádza k zmene hladiny expresie a aktivity proteínu CAIX (pCAIX) ako aj k jeho odlišnej regulácii.
Finančná podpora: Táto práca bola financovaná zo štrukturálnych fondov EU: PV-INF-PAT 26240220032, grant No. 2/0146/12 Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA); Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) ) grant APVV-0893-11.
[1] ARMSTRONG, C., LILLIE, R.D. (1934). Experimental lymphocytic choriomeningitis of monkeys and mice produced by a virus encountered in studies of the (1933). St. Louis encephalitis epidemic. Publ Health Rep. 49, 1019-1027.
[2] BARTON, L.L., HYNDMAN, N.J. (2000). Lymphocytic choriomeningitis virus: reemerging central nervous system pathogen. Pediatrics. 105, 3-35.
[3] BRIEF REPORT: Lymphocytic choriomeningitis virus transmitted through solid organ transplantation--Massachusetts, 2008. (2008). Centers for Disease Control and Prevention (CDC). MMWR Morb Mortal Wkly Rep. 57, 799-801.
[4] COHEN, H.T., MCGOVERN, F.J. (2005). Renal-cell carcinoma. N Engl J. 353, 2477-2490.
[5] DIVGI, C.R., BANDER, N.H., SCOTT, A.M., O´DONOGHUE, J.A., SGOUROS, G., WELT, S., FINN, R.D., MORRISSEY, F., CAPITELLI, P., WILLIAMS, J.M., ET AL. (1998). Phase i/ii radioimmunotherapy trial with iodine-131-labeled monoclonal antibody g250 in metastatic renal cell carcinoma. Clin. Cancer Res. 4, 2729–2739.
[6] LAPOŠOVÁ, K. (2013). Molekulárne mechanizmy šírenia vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy. Dizertačná práca.
[7] LABUDOVÁ, M., TOMÁSKOVÁ, J., KALUZOVÁ, M., PASTOREK, J., PASTOREKOVÁ, S. (2006). Lymphocytic choriomeningitis virus mx strain does not induce the expression of tumorassociated carbonic anhydrase IX in persistently infected HeLa cells. Acta Virol. 50, 53-8.
[8] LJUNGBERG, B., CAMPBELL, S.C., CHO, H.Y., JACQMIN, D., LEE, J.E., WEIKERT, S., et al. (2011). The epidemiology of renal cell carcinoma. Eur Urol. 60, 29–36.
[9] MANCUSO, A., STERNBERG, C.N. (2005). New treatments for metastatic kidney cancer. Can J Urol. 12, 66.
[10] MOTZER, R.J., BANDER, N.H., NANUS, D.M. (1996). Renal cell carcinoma. N Engl J. 335, 865-875.
[11] OOSTERWIJK-WAKKA, OTTO C. BOERMAN, O.C., PETER, O.C., MULDERS, F.A., OOSTERWIJK, E. (2013). Application of Monoclonal Antibody G250 Recognizing Carbonic Anhydrase IX in Renal Cell Carcinoma. Int. J. Mol. Sci. 14, 11402-11423.
[12] PASTOREKOVA, S. AND ZAVADA, J. (2004). Carbonic anhydrase IX (CA IX) as a potential target for cancer therapy. Cancer Therapy. 2, 245–262.
[13] REISEROVÁ, L., KALUZOVÁ , M., KALUZ, Š., WILLIS, A.C., ZÁVADA, J., ZÁVODSKÁ, E., ZÁVADOVÁ, Z., ČIAMPOR, F., PASTOREK, J., PASTOREKOVÁ, S. (1999). Identification of MaTu-MX agent as a new strain of Lymphocytic choriomeningitis virus (LCMV) and serological indication of horizontal spread of LCMV in human population. Virology. 57, 73-83.SA. 94, 2156–2161.
[13] SUPURAN, C.T. AND SCOZZAFAVA, A. (2002). Applications of carbonic anhydrase inhibitors and activators in therapy. Exp. Opin. Ther. Patents. 12, 217–242.
[14] SEVCIKOVÁ, A. (2012). Molekulárne mechanizmy bunkovej adaptácie na nádorové mikroprostredie. Bakalárska práca.
[15] SYČOVÁ-MILÁ, Z. (2010). Súčasný pohľad na liečbu karcinómu obličky. Onkológia. 5, 262– 265.
[16] TAKÁČOVÁ, M., BARTOŠOVÁ, M. a kol. (2011). CA IX predstavuje klinicky významný biomarker asociaovaný s nárormi obličiek. Klin.urol. 7, 28-32.