Variabilita frekvencie srdca predstavuje citlivý parameter regulácie aktivity srdca autonómnym nervovým systémom. Vyššie hodnoty variability frekvencie srdca za bazálnych podmienok sú spájané s lepším telesným a duševným zdravím. Stres a anxieta vyvoláva pokles variability frekvencie srdca vo vysokofrekvenčnej oblasti (HF), čo predstavuje negatívny vplyv. Hudba sa používa pri relaxácii a na moduláciu stresu a úzkosti. Napriek dôkazom, že hudba môže vyvolať fyziologické reakcie, ktoré sú sprostredkované autonómnym nervovým systémom, vplyv hudby na variabilitu frekvencie srdca je menej preskúmaný. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, ako relaxačná hudba moduluje variabilitu frekvencie srdca a porovnať tieto výsledky so subjektívnym hodnotením stupňa relaxácie, stresu a úzkosti. Spolu 32 univerzitných študentov bolo náhodne rozdelených do hudobnej (n = 16) a kontrolnej skupiny (n = 16). Procedúra pozostávala z bazálnej, expozičnej a postexpozičnej fázy, každá v trvaní 5,5 minúty. Počas všetkých fáz bola u probandov v ležiacej polohe so zakrytými očami zaznamenávaná variabilita frekvencie srdca. V expozičnej fáze hudobná skupina počúvala relaxačnú hudbu. Všetci účastníci hodnotili svoj stupeň relaxácie, stresu a úzkosti pomocou vizuálnych analógových škál pred a po procedúre. Obe skupiny ukázali signifikantný nárast relaxácie a zníženie stupňa úzkosti po procedúre. Hudobná skupina zaznamenala aj významné zníženie stresu a významne vyššiu mieru relaxácie v porovnaní s kontrolnou. Pri porovnaní zmien v jednotlivých fázach v konkrétnej skupine sme ani v jednej skupine neodhalili signifikantné zmeny variability frekvencie srdca. Porovnanie medzi skupinami však odhalilo významne vyššie hodnoty variability frekvencie srdca vo vysokofrekvenčnej oblasti (HF) v hudobnej skupine v postexpozičnej fáze, čo bolo spôsobené poklesom HF v kontrolnej skupine. Naša štúdia ukázala, že priaznivejší účinok relaxačnej hudby na subjektívny stav bol spojený s vyššími hodnotami vysokofrekvenčnej oblasti variability frekvencie srdca. Naše výsledky naznačujú, že variabilita frekvencie srdca by mohla predstavovať objektívny marker vplyvu hudby na subjektívny stav jedinca.