V dňoch 12. – 15. mája, v období tzv. ľadových mužov (Pankrác, Servác, Bonifác) a Žofie, dochádza podľa všeobecného povedomia k poveternostnej singularite definovanej ako pomerne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia, podmienená zvýšeným výskytom poveternostných situácií v danej časti roka v niektorých geografických oblastiach. V našich zemepisných šírkach po predchádzajúcom teplom období relatívne pravidelne preniká studený arktický vzduch zo severozápadu až severu (oblasť Grónska a Nórskeho mora odkiaľ postupuje v západnom prúdení nad Škandináviu) do strednej Európy. Počas týchto nepriaznivých poveternostných situácií sú poľnohospodári nútení svoje rastliny ochraňovať proti mrazom rôznorodo, najmä však protimrazovou závlahou, zadymovaním, zakrývaním atď.
Pre zhodnotenie danej májovej singularity boli použité údaje z meteorologickej stanice Arborétum Mlyňany SAV lokalizovanej v okrese Zlaté Moravce, v nadmorskej výške 195,5 m n. m., na 48°19´19´´ severnej zemepisnej šírky a 18°22´09´´ východnej zemepisnej dĺžky, na ktorej prebieha kontinuálne (bez prerušenia pozorovacieho radu) pozorovanie od roku 1966.
V rokoch 1966 -2014 počas 12. – 15. mája bol počet mrazových dní, definovaných podľa absolútnych denných teplotných miním (ΣTmin ≤ -0,1 °C), zaznamenaný dvakrát, a to v rokoch 1978 (12. mája) a 1976 (15. mája). Zhodnotenia ukázalo, že počas mesiaca máj dochádza k vzostupu priemernej minimálnej teploty vzduchu, s jediným výraznejším poklesom, a to od 22. do 24. Podľa zhodnotenia absolútnych denných miním od 12. do 31.5., teda od nástupu „ľadových mužov“ až po koniec mesiaca máj, boli roky s najnižšími priemernými dennými minimami teploty vzduchu v roku 1980 (6,1 °C), 1987 (6,5 °C) a 1991 (6,2 °C), pričom trend vývoja týchto teplôt má stúpajúcu tendenciu. Všeobecne možno zhodnotiť, že ľadoví muži a Žofia nespôsobujú v regióne Horného Požitavia poklesy teplôt.