Teplota vzduchu je spolu so zrážkami základnou životnou podmienku poľnohospodárskych plodín, nakoľko podmieňuje a ovplyvňuje ich základné životné funkcie, akými sú príjem živín, transpirácia, fotosyntéza, dýchanie atď. Život kultúrnych rastlín je možný iba v určitom teplotnom intervale, ktorého horná a spodná hranica, tzv. "kritická teplota" je daná anatómiou rastlinného tela a fyziologickými procesmi prebiehajúcimi v ich orgánoch. Rozsah teplôt v hodných na dobrý vývin a rast poľnohospodárskych plodín je rôzny. Závisí od rastlinného druhu a od toho, v akých oblastiach rastú a z akých pochádzajú. V miernych zemepisných šírkach teplotná amplitúda rastlín pomerne široká, najmenšia teplotná amplitúda je v tropickom pásme a najnižšie teploty znesú rastliny v pásme arktickom alebo horskom. Medzi extrémami existuje väčšia extenzita teplôt, najlepšie zodpovedajúca požiadavkám organizmu v danom stupni vývinu. Tieto sa považujú za teploty optimálne, resp. pásmo optimálnych teplôt.
Cieľom predkladaného príspevku je štatistické zhodnotenie teploty vzduchu, vegetačného obdobia za roky 1966-2014 z meteorologickej stanice Arborétum Mlyňany SAV lokalizovanej v okrese Zlaté Moravce, v nadmorskej výške 195,5 m n. m., na 48°19´19´´ severnej zemepisnej šírky a 18°22´09´´ východnej zemepisnej dĺžky, ktorej poloha reprezentuje oblasť Horného Požitavia.
Podľa účinku teplôt na fyziologické procesy rastu a vývinu poľnohospodárskych plodín za vegetačné obdobie sa člení na:
a) veľké vegetačné obdobie definované priemernou dennou teplotou vzduchu T ≥ 5,0 °C,
b) hlavné vegetačné obdobie definované priemernou dennou teplotou vzduchu T ≥ 10,0 °C,
c) vegetačné leto definované priemernou dennou teplotou vzduchu T ≥ 15 °C.