Zhodnotenie vplyvu glyfosátu na biotu

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-1-4

Zhodnotenie vplyvu glyfosátu na biotu

Eva Holotová1 , Miloslav Ondrašovič , Michal Toropila2 , Denisa Toropilová , Radka Eckerová
1 Ústav hygieny zvierat a životného prostredia, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 04001, Slovenská republika
2 Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 04001, Slovenská republika
Eva.Holotova@student.uvlf.sk

Glyfosát je v súčasnosti najpoužívanejším širokospektrálnym neselektívnym herbicídom na svete. Mechanizmus jeho toxického účinku spočíva v inhibícii enzýmu 5-enolpyruvylšikimát-3-fosfát syntázy, ktorý sa podieľa na biosyntéze aromatických zlúčenín. Pre niektoré cicavce sa považuje za veľmi málo toxický (LD50>5000 mg/g telesnej váhy u hlodavcov, ekvivalent kuchynskej soli). Je hlavnou účinnou látkou mnohých komerčných prípravkov ako napríklad Roundup. Ten okrem glyfosátu obsahuje surfaktanty (polyoxy-ethylenamin POEA), plnidlá a ďalšie látky uľahčujúce aplikáciu, kvôli čomu je niektorými zdrojmi označovaný za toxický. Glyfosát je biologicky degradovateľný, pričom len 2% účinnej látky v zmesi sú rozložiteľné do 28 dní. Kmeň baktérií Agrobacterium tumefaciens sa vďaka dlhodobému vystaveniu účinkom glyfosátu stal voči nemu odolným. Následne sa z neho izoloval gén pre bakteriálnu verziu enzýmu EPSP syntázy, ktorý bol vložený do poľnohospodárskych plodín. Takto upravované rastliny sa označujú ako „Roundup Ready“ a tvoria väčšinu geneticky modifikovaných plodín. V súčasnosti dochádza k rozširovaniu rezistentných rastlín na ktoré neúčinkuje.V štúdii zameranej na výskyt nerozložiteľných zvyškov glyfosátu v spodných vodách sa zistilo, že stopové množstvá prenikajú do pitnej vody a následne do celého prírodného cyklu. Použitím vysokotlakovej kvapalinovej chromatografie boli v pôde zistené metabolity glyfosátu, čo naznačuje jeho čiastočnú degradáciu pôdnymi mikroorganizmami.Význam sledovania nízkych koncentrácií cudzorodých látok v  životnom prostredí nadobúda čím ďalej tým väčší význam. Súčasné pôsobenie látok v rozsahu koncentrácií, ktoré jednotlivo nevykazujú hranicu toxikologického pôsobenia, predstavuje riziko ich synergického účinku. Cieľom tejto práce bolo hodnotenie toxicity glyfosátu prostredníctvom biotestov II. generácie. Letalita modelového organizmu – Artemia franciscana bola sledovaná v 24 hodinových intervaloch v priebehu štyroch dní. Zo získaných výsledkov usudzujeme, že pre vyšší toxický efekt glyfosátu je potrebná časová expozícia dlhšia ako 96 hodín. Napriek tomu, aj pri veľmi nízkych koncentráciách prejavuje pomerne vysokú toxicitu.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

ARAUJO, A. Effect of glyphosate on the microbial activity of two Brazilian soils, In Chemosphere, 2003, vol.52, Issue 5, 799–804 s.
GUYTON, K.- LOOMIS, D.- GROSSE, Y. et al. Carcinogenicity of tetrachlorvinphos, parathion, malathion, diazinon, and glyphosate. In Lancet Oncology, 2015, roč. 16, čís. 5, s. 490-1.
SANCHÍS, J.; KANTIANI, L.; LLORCA, M., et al. Determination of glyphosate in groundwater samples using an ultrasensitive immunoassay and confirmation by on-line solid-phase extraction followed by liquid chromatography coupled to tandem mass spectrometry. In Anal Bioanal Chem, 2012, roč. 402, čís. 7, s. 2335-45.