Zmena hornej hranice lesa na Babej hore v období rokov 1965-2012

Primárne karty

ISBN: 978-80-970712-6-4

Zmena hornej hranice lesa na Babej hore v období rokov 1965-2012

Hriník Dávid1
1 Katedra pedológie / Department of Soil Science, Bratislava, Slovenská republika
hrinikdavid@gmail.com

Príspevok je zameraný na sledovanie zmeny hornej hranice lesa na území Babej hory v časovom rozmedzí rokov 1965 – 2012. Ochrana lesných komplexov Babej hory sa datuje od roku 1926, kde sa predmetom ochrany stáva biotop vzácneho pralesu smreka (Picea abies) s prímesom jarabiny (Sorbus aucuparia) [1]. Horský les je veľmi komplikovaný systém, ktorého existencia a nerušený vývoj ovplyvňuje veľmi veľa abiotických a biotických činiteľov. Nachádza sa v prevažne extrémnych podmienkach, kde jeho vnútorné cykly koordinuje množstvo limitujúcich faktorov. Obnova hlavných drevín na hornej hranici lesa má význam najmä z dôvodu trvalej udržateľnosti týchto lesov, teda aj ich diverzity  [2].

Mapovanie bolo uskutočnené pomocou ortorektifikovaných leteckých meračských snímiek. Digitálne ortofotosnímky v súčasnosti patria k významným zdrojom geografických údajov. Zásluhou leteckých snímiek sa podarilo presnejšie a detailnejšie zachytiť rozloženie porastov vzhľadom na nadmorskú výšku, a tak preštudovať dynamiku lesa na jeho hornej hranici. Ako predloha bola zvolená Plesníkova metodika mapovania [3]. V niektorých bodoch bola pozmenená, keďže horná hranica na tomto území má špecifický charakter. Pre potreby mapovania boli zvolené štyri základné kategórie: zapojený les, medzernatý porast, roztrúsené smreky a ich skupiny, kosodrevina. 

Základnými cieľmi práce bola kvantifikácia zmeny hornej hranice lesa a následne na základe geomorfologických, pedologických, klimatologických, vegetačných a historických analýz určiť hlavné faktory vplývajúce na tvar a synergiu hornej hranice lesa. Výsledky potvrdili, že lesné spoločenstvo zastúpené najmä Picea abies Sorbus aucuparia v oblasti hornej hranice ich výskytu je znížené antropickou činnosťou (oblasť bývalej pastvy). Z ďalších faktorov vedúcich ku zníženiu hornej hranici lesa sa viditeľne uplatňujú najmä edafické a biotické. Pre expozíciu svahov voči slnečnému žiareniu a prevládajúcim vetrom sme nepreukázali signifikantnosť vo vzťahu k priebehu hornej hranici lesa. 

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Korpeľ, Š.(1989). Pralesy Slovenska.  Veda, SAV, Bratislava. p. 332.
[2] Merganič, J. a kol. (2003). Monitoring diverzity horských lesov severnej Oravy. EFRA, Tvrdošín 2003. p. 31.
[3] Plesník, P.(1971).  Horná hranica lesa vo Vysokých a Belianskych Tatrách.: SAV, Bratislava p.121.