Na svete je známych viac ako 3 500 druhov komárov (Diptera: Culicidae). V celosvetovom meradle patria k najvýznamnejším prenášačom infekčných a parazitárnych ochorení. Aj keď je táto ich funkcia prenášačov - vektorov už tradične spájaná predovšetkým s tropickými oblasťami sveta, dnes vplyvom globálnych klimatických a spoločenských zmien dochádza k zásadným zmenám v ich geografickej distribúcii a mnohé pôvodom exotické ochorenia sa tak objavujú aj v podmienkach mierneho pásma.
V súčasnosti je závažným problémom Slovenska a ďalších stredoeurópskych krajín dirofilarióza – zoonotické parazitárne ochorenie psov, líšok a iných mäsožravcov. Ochorenie spôsobujú vlasovcovité červy – filárie (Nematoda: Filaroidea) ktoré parazitujú v srdci a pľúcach (Dirofilaria immitis), alebo podkoží (D. repens) hostiteľa. Vo vývinovom cykle Dirofilaria spp. komáre vystupujú nielen ako vektory, ale aj ako nevyhnutní medzihostitelia, v ktorých filárie prekonávajú časť svojho vývinu. Prostredníctvom infikovaných prenášačov sa môže nakaziť aj človek. Dostupná literatúra uvádza viac ako 70 druhov komárov kompetentných k prenosu, v mnohých prípadoch sa však jedná o prenos zistený v experimentálnych podmienkach. Informácie o aktuálnych vektoroch v prírodných podmienkach hlavne v krajinách s miernou klímou stále chýbajú.
Cieľom práce bola entomologická survailence fauny komárov na vybraných lokalitách východného Slovenska, v rámci ktorej sme sa zamerali aj na detekciu a druhovú identifikáciu Dirofilaria spp. v medzihostiteľoch, zistenie vektorov a prevalencie filarémie v nich.
Na odchyt komárov boli použité lapače s CO2 návnadou vo forme suchého ľadu, ktoré boli na príslušných lokalitách exponované od 17-18 hodiny podvečer, do 7-8 hodiny rána nasledujúceho dňa. Odchytené jedince boli konzervované mrazom (-18 °C). Na detekciu dirofilárií v komároch bola použitá štandardná PCR metóda.
Celkovo sme odchytili a zdiagnostikovali 63 434 ks komárov 22 druhov. Molekulárnym analýzam sme podrobili 22 500 samíc, 10 druhov (Aedes vexans, Ae. cinereus, Ae. rossicus, Anopheles maculipennis, Culex pipiens/Cx. torrentium, Culiseta annulata, Coquillettidia richiardii, Ochlerotatus caspius, Oc. sticticus, Oc. cantans). PCR metódou sme detegovali D. repens v komároch Aedes vexans, ktoré boli odchytené na 3 rôznych lokalitách. Pozitívne vzorky boli osekvenované a následne porovnané s génovou bankou. Zistená minimálna miera infekcie komárov bola 0,08 %.
Aedes vexans patrí na našom území k druhom s najhojnejším výskytom a vzhľadom k svojej biológii a bionómii spĺňa atribúty ideálneho vektora rôznych patogénov, vrátane krvných filárií mäsožravcov.
Tento výskum bol podporovaný z grantu VEGA č 1/0236/12, základného výskumu Národného referenčného laboratória pre pesticídy Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach a realizácii projektu "Centra excelentnosti pre parazitológiu" (ITMS kód: 26220120022 ) na podporu operačného programu pre výskum a vývoj, ktorý je financovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (časť 0.5).