jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Produkcia kyseliny punikovej v kvasinkách a jej vplyv na bunky

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Schovať hodnotenia

Prejsť do diskusie

Produkcia kyseliny punikovej v kvasinkách a jej vplyv na bunky

Daniela Krajčiová 1 Roman Holič 1

1Ústav biochémie a genetiky živočíchov CBv SAV, Bratislava, Slovenská republika
daniela.krajciova@savba.sk

Kyselina puniková (PuA) je súčasťou oleja semien granátovníka (Punica granatum) a obyčajne sa používa ako prídavok do kozmetiky a jedla. S pribúdajúcimi štúdiami o pozitívnych vlastnostiach tejto mastnej kyseliny (protinádorové, protiobezitné, protizápalové a protidiabetické) sa zvyšujú globálne požiadavky na jej produkciu [1]. P. granatum ako jej hlavný zdroj obsahuje 60 – 80 % (w/w) PuA z celkového množstva oleja. Rastie však iba v tropických oblastiach s obmedzenou výsadbovou plochou. Poškodenie škodcami a klimatické zmeny môžu navyše znížiť výťažnosť oleja z tejto rastliny. Preto je ponuka PuA obmedzená a zaujímavá je jej alternatívna výroba. Mikroorganizmy s rýchlym rastom a jednoduchou kultiváciou sú tak atraktívna voľba pre jej industriálnu produkciu.

PuA je syntetizovaná postupnou premenou kyseliny olejovej (OA) na kyselinu linolovú (LA) a následne PuA. Konverziu OA na LA katalyzuje enzým FAD2 s D12 desaturázovou aktivitou. FADX konjugáza ďalej konvertuje túto D12 dvojitú väzbu na 2 dvojité väzby v pozíciách D11 a D13. Okrem toho ako bifunkčný enzým zároveň disponuje aj slabou FAD2 aktivitou [2]. Kvasinka Schizosaccharomyces pombe obsahuje až 80 % OA z celkových mastných kyselín a preto je vhodným kandidátom pre produkciu PuA. Heterológnou expresiou PgFADX prípadne jeho koexpresiou s PgFAD2 sa podarilo dosiahnuť produkciu PuA na úroveň 19,6 % respektíve 25,1 % z celkového obsahu mastných kyselín [1].

Modifikovaný kmeň produkujúci PuA však vykazuje nižšiu schopnosť rastu ako divý kmeň. Rozhodli sme sa preto urobiť niekoľko experimentov na bližšiu charakterizáciu rastu a viability buniek. Hodnotili sme aj zmenu morfológie buniek a DNA jadier daných kmeňov. Výsledky naznačujú, že znížený rast produkujúceho kmeňa môže súvisieť s poruchami bunkového delenia. 

Práca vznikla vďaka finančnej podpore grantu VEGA 2/0012/20.
[1] Garaiova M., Mietkiewska E., Weselake R. J., et al. (2017) Appl. Microbiol. Biotechnol. 101(21), p. 791.
[2] Holic R., Xu Y., Caldo K. M. P., et al. (2018) Appl. Microbiol. Biotechnol. 102(8), p. 3537.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ