Fotosyntetické pigmenty ako kompartmenty membránových organel vyšších rastlín predstavujú štruktúry zachytávajúce kvantá slnečného žiarenia, ktoré následne plastidy pretransformujú a vzniknutú energiu zabudujú do chemických väzieb. Optimálny proces fotosyntetickej asimilácie je možný len v určitých podmienkach, či už vonkajšieho alebo vnútorného prostredia. V našej práci sa venujeme vplyvu metódy extrakcie, genotypu a sušiny repy cukrovej (Beta vulgaris, cv. Tatry) na obsah fotosyntetických pigmentov v listoch dvoch odrôd pšenice letnej formy ozimnej (Triticum aestivum cv. IS Mandala a IS Spirella). Po 10 dňoch pestovania pšenice v pôdnom substráte obohatenom o sušinu repy (10 a 20 g/kg pôdy) sme zaznamenali genotypové zmeny v obsahu fotosyntetických pigmentov. Sledované genotypy sa líšili najmä v obsahu karotenoidov. Vyšší obsah fotosyntetických pigmentov vplyvom aplikácie sušiny repy sme zaznamenali iba v prípade odrody IS Mandala. Stanovením obsahu pigmentov v čerstvých listoch sme zaznamenali v prípade každého variantu experimentu vyšší obsah pigmentov.
Kľúčové slová: fotosyntetické pigmenty, pšenica, alelopatia
[1] Nikolaeva M. K. a kol. (2010) Fyziologiya Rastenii. 57(1) p. 94.
[2] Lichtenthaler H. K. a Wellburn A. R. (1983) Biochem. So. Trans. 1 p. 591.